Výhru si zaslúžila aj za vernosť

S ďalšou päťstokorunáčkou sme sa vybrali na Balkán vo Zvolene. Nového majiteľa bankovky, ktorý si kupuje a číta MY Žurnál, sme nemuseli dlho hľadať. Je pravda, že najskôr sme oslovili Radoslava Jaroša, ktorý naše noviny napriek úpornému hľadaniu nakoniec nenašiel. Vyrušili sme ho totiž pri oprave dverí a ako nám prezradil, ani netušil, či noviny doma majú. „Pracujem v zahraničí a domov chodím len občas. MY Žurnál nezvyknem čítať, ale číta ho svokra a manželka. Ony sú sčítanejšie, ja som skôr praktik,“ povedal nám a náradie rozložené na zemi a rozrobená práca nám jeho slová potvrdili. Napriek tomu sa pokúsil noviny nájsť v hromade iných titulov. Nanešťastie vyhrabal z nej len predchádzajúce číslo. „Takže asi nezbohatnem,“ komentoval svoj neúspech. Náš druhý pokus bol úspešnejší. Elena Tomčíková bola v obraze a ihneď ako sme jej položili otázku, či má najnovšie číslo MY Žurnál vedela, že dostane päťstovku. „Vaše noviny odoberáme odvtedy, ako začali vychádzať. Vtedy sme si ich predplatili a nik predplatné nezrušil. I keď som to chcela urobiť. Nie preto, že by sa mi nepáčili, ale predplatiteľom chodia v utorok a v stánku sú už v pondelok. Okrem toho, jeden čas sme mali problémy s doručovaním, buď nám ich zobrali zo schránky, alebo ich poštárka doniesla aj o dva-tri dni neskôr. Keďže som nemala kedy zájsť do redakcie, predplatné nám zostalo a noviny nám statočne chodia ďalej,“ vyrozprávala pani Elena príbeh spojený s našim týždenníkom. Zároveň priznala, že poctivejšie ako ona ich číta jej 86-ročná mama. „V utorok poobede, keď noviny prinesú, ich prečíta od začiatku do konca. Ja mám problém čítať drobné čierne písmenká, ale čo nikdy nevynechám, sú ankety. Zaujíma ma, čo hovoria ľudia na problémy, o ktorých píšete. Zaujmú ma aj také články ako napríklad o rekonštrukcii námestia, sťahovaní ľudí do novej mestskej bytovky na Sokolskej, alebo o prestavbe Belákovho domu pre bezdomovcov,“ hovorí pani Tomčíková a dodáva: „Z televíznych novín sa dozviem, čo sa deje na Slovensku, z MY Žurnálu zase to, čo sa deje vo Zvolene a okolí.“ A čo si kúpi za výhru? To nevedela povedať. Vraj tam, kde žijú dve dôchodkyne, sa zíde každá koruna, i keď nedostatkom netrpia. „Prekvapili ste ma s tou päťstokorunáčkou. Doteraz som si myslela, že ich dávate len čitateľom, ktorí si vaše noviny kupujú, že sa to nevzťahuje na predplatiteľov. Preto som nečakala, že by som mohla vyhrať,“ dodáva.

(schv)