Článok pokračuje pod video reklamou
Zdá sa mi, že to bolo včera - povie si nejeden človek pri spomienke na 17. november 1989. A pritom už ubehlo sedemnásť rokov. Zo socializmu sme sa prepracovali do kapitalizmu, mlieko už nestojí dve koruny ale dvadsať a byť zamestnaným už nie je povinnosťou ale pomaly výsadou. Aspoň niekto to tak môže vidieť. Ako vidia roky pred osemdesiatym deviatym mladí ľudia, ktorí si na časy predtým určite nepamätajú? Nuž, rôzne. „Čo bolo 17. novembra? No... Myslím, že deň víťazstva demokracie,“ povedal nám neisto Mikuláš Križo zo Zvolena. Sám mal počas nežnej revolúcie, ktorú niektorí inak nenazvú ako prevrat, iba rok. Veľa si nepamätá a všetko pozná iba z rozprávania blízkych. „Jedni vravia, že všetko bolo zakázané a sloboda prejavu obmedzená, druhí zasa vyzdvihujú skutočnosť, že každý mal prácu a nemusel sa báť o budúcnosť,“ dodal študent. Čo bolo lepšie je vraj ťažko povedať. Ideálna by bola stredná cesta. „Neviem, bolo to iné... Aj naši niekedy hovoria, že v niečom bola tá doba lepšia. Najmä, čo sa týka práce. Aj keď otec nezarábal veľa, na tú dobu to stačilo. Možno sme boli lepšie zabezpečení, ako teraz,“ dodala Veronika Kružliaková z Detvy. Platy sú dnes síce vyššie, ich reálna hodnota nie. Čo by preniesla zo socializmu do dnešných čias, nevedela. V škole sa o sedemnástom vraj učili, no žiadne podrobnosti. Kým stredoškoláci ešte aké také informácie mali, žiačky zo základnej pri našich otázkach väčšinou krútili hlavami. „Už sme sa to učili, no teraz neviem podrobnosti,“ povedala štrnásťročná Marianna Haasová. Aký bol socializmus? „Boli lacné veci,“ zhodnotila stručne Marianna. Doma sa vraj o týchto starých časoch nerozprávali. Jej spolužiačka Ivana Remeselníková bola na tom rovnako. V škole sa to učili, no o čom socializmus vlastne bol, nevedela. „Nerozprávame sa o tom doma,“ dodala.
A vraj – že to bolo včera. Kdeže! Za sedemnásť rokov sa veľa zmení a v tých uplynulých aj zmenilo. A to spomínané mlieko patrí k tým najmenej podstatným veciam.
(ms) Foto: schv
