Dôverujeme tomu, čo kupujeme?

Vít Kryl: Už som mal problémy, najmä s elektronikou. Nedávno napríklad s univerzálnym ovládačom na televízor. Elektroniku pritom kupujem v značkových obchodoch. Čo sa týka oblečenia či potravín, v tejto oblasti som nemal zlé skúsenosti. Nenatrafil som zatiaľ na nič, čo by som musel reklamovať či vyhodiť. V tomto smere som s kvalitou celkom spokojný.

Daniela Kožuchová: Nie som veľmi spokojná s kvalitou nášho tovaru. Pomerne často chodievam do Nemecka a môžem povedať, že prístup k zákazníkom je neporovnateľný. Mám malé deti, no keď chcem ísť u nás niekde s kočíkom, idú sa zblázniť. Alebo ak dieťa niečo chytí, už ma upozorňujú, vezmite si to dieťa. V Nemecku môžem pokojne v obchode niečo rozbaliť a dieťaťu z toho dať. Tam mu aj sami dajú niečo do ruky. Čo sa týka kvality tovaru, záleží od toho, kde človek nakupuje. Ak nakupuje v lacných čínskych obchodoch, nemôže čakať kvalitu. Ja tam nekupujem, ja si radšej za kvalitu priplatím. V mnohých obchodoch však ponúkajú to isté, čo aj Vietnamci.

Lenka Považanová: Práve som sa vrátila z Grécka, už som tu dávno nenakupovala, dnes si prvý raz robím prieskum. Myslím, že s ponukou v Grécku je to porovnateľné kvalitou aj cenovo. Ja som s kvalitou nášho tovaru spokojná, podľa mňa je lepšia ako v minulosti. Zlepšil sa tovar aj služby. U Vietnamcov veľmi nekupujem, skôr uprednostňujem kvalitnejšie výrobky, aj keď, pravda, nie vždy sa dá spoľahnúť na to, že drahší výrobok je aj kvalitnejší. Kúpila som si drahší sveter, roztrhol sa mi po týždni a nedal sa ani zašiť, nešlo to opraviť...

Jana Spodniaková: Nie som vôbec spokojná s kvalitou tovaru u nás. Topánky, oblečenie, nič... Týka sa to aj potravín, predávajú ich po dátume spotreby. Nepríjemné skúsenosti mám hlavne s topánkami, stále ich vraciam do predajne na reklamáciu. Jednoducho sa rozlepia a rozídu. Kedysi vraj boli kvalitnejšie. Aspoň mamina tvrdí, že kedysi vydržali aj päť rokov. U Vietnamcov nekupujem, taká obuv nevydrží, ale nevydrží ani z klasického obchodu.

Michaela Vaníková: Čo sa týka služieb, je to katastrofa. Človek by čakal, že keď príde do obchodu, budú radi, že im možno urobí tržbu. Nejavia však žiadny záujem, naopak, tvária sa, že ich otravujeme tým, že sme si prišli niečo kúpiť. Problémy som mala doteraz najmä s nekvalitnými topánkami. Paradoxom je, že mama si nedávno kúpila topánky u Vietnamcov a tie jej vydržali dlhšie ako z obchodu. Ani s potravinami nie som spokojná. Mnohé sú neoznačené, plesnivé, s poškodeným pootvoreným obalom.

Ľubica Meňhartová: Nie som zvlášť spokojná. Či idete do drahého alebo do lacného obchodu, nájdete tam ten istý tovar. Nie všade, ale stáva sa to. S kvalitou tovaru a služieb som však problémy nemala.

Zdena Vaculíková: Kvalita? Stále je to horšie. Myslela som, že konkurencia popri širšej ponuke tovaru prinesie aj vyššiu kvalitu, ale je to omyl. Dnes už nikde nedostanete kúpiť dobrý pravý čierny chlieb a rožky už tiež nemajú tú skvelú chuť ako kedysi. Ponuka mäsových výrobkov je takisto dosť chabá. Dobrú klobásu, ktorá by pripomínala chuť domácej, som naposledy kúpila pred piatimi rokmi. Čo sa týka ostatného tovaru, nie vždy platí, že čo je drahšie, je aj kvalitnejšie. U Vietnamcov nekupujem, len občas nejaké tričko. Hovorí sa, že ich veci obsahujú karcinogénne látky. Pravdou však je, že dizajnom sa skôr vedia prispôsobiť móde. Naši výrobcovia v tomto smere akosi zaostávajú. A čo sa týka služieb, máme čo doháňať. Stále si nevieme vážiť zákazníka.

Ľubica MOJŽIŠOVÁ