Dvojzápas 2. kola Slovenského pohára, v ktorom na seba narazili extraligový Zvolen a prvoligová Hriňová, priniesol zaujímavé volejbalové meranie síl. Volejbalisti MVK, ktorí svojou finálovou účasťou prekvapili vo vlaňajšej edícii pohára, mali byť podľa mnohých pred týmto stretnutím miernymi favoritmi. Vzhľadom na určité okolnosti však nimi boli a aj neboli. Zvolensko–hriňovské derby totižto malo aj iný, pre niektorých hráčov doslova svojský, ako len obyčajný náboj. Raritou súboja dvoch miest, ktoré sú od seba vzdialené čo by kameňom dohodil, bolo početné zastúpenie bývalých hráčov Zvolena v drese Hriňovej. Okrem 40-ročného hrajúceho trénera Jozefa Vidiečania majú zvolenskú minulosť aj Juraj Divulit, bratia Michal a Ján Orolínovci i David Tužinský. Všetci piati majú navyše vo Zvolene aj svoj domov. Proti Zvolenu nastúpili štyria z nich, nahrávač Michal Orolín, univerzál Tužinský, blokár Vidiečan a smečiar Divulit, ktorý ako bývalý juniorský reprezentačný nahrávač presedlal na novom pôsobisku na útočný post v základnej zostave. ,,Áno, Zvolen bolo cítiť v ovzduší, pre nás, bývalých hráčov extraligistu, mal súboj o to väčšiu príchuť,“ priznáva Vidiečan, ktorý v Hriňovej začal svoju šiestu sezónu. Zápal stretnutiu nechýbal a na palubovke to podľa toho aj vyzeralo, hral sa výborný volejbal. Už v prvom stretnutí, ktoré odohrali na palubovke Hydrexu Hriňová, sa zrodil prekvapivý výsledok. Hriňovčania zvíťazili 3:1 a s celkom slušným pomerom bodov v každom sete, čo im už vtedy dávalo nemalú šancu na postup. V samotnej odvete, na zvolenskej palubovke, sa výpočty potvrdili a po dueli sa tak radovali domáci, ale aj hostia. Zvolenčania síce zvíťazili 3:1, no vďaka lepšiemu bodovému súčtu sa z postupu do štvrťfinále tešia Hriňovčania. Exzvolenčania tak asi našli v Slovenskom pohári väčšiu motiváciu ako ich bývalí extraligoví spoluhráči. Pre aktuálne druhý tím východnej skupiny I. ligy je tak postup do štvrťfinále po ére v rokoch 1997 až 1999, keď Hriňovčania štartovali v tom čase v 16-člennej najvyššej súťaži, ďalším zaujímavým momentom.
Daniel Valach