S päťstovkou sa susedia podelili

V našej akcii „päťstovka za MY Žurnál“ je to ďalší historický okamih. Aj v Sielnici, rovnako ako na Podzámčoku, sme našli výhercu našej päťstokorunáčky na prvý raz. V rozhovore sme vyrušili skupinku starších Sielničanov, ktorá postávala okolo kočíka na ulici pred rodinným domom. Na otázku, či majú najnovšie vydanie nášho týždenníka, zareagovali rovnako. „Samozrejme, my Žurnál kupujeme pravidelne – každý týždeň.“ Ondrej Biba bol síce šikovnejší, hneď vytušil, prečo sa na aktuálny výtlačok pýtame. V momente sa zvrtol a šiel poň domov – do vedľajšieho domu. Za chvíľu bol späť aj s našimi novinami. No keďže sme všetkých troch oslovili naraz, bratsky sa so susedmi, manželským párom Lietavovcov, s päťstovkou rozdelil. „Sme dobrí susedia, máme dobré vzťahy, prečo by sme sa nepodelili?“ zareagoval. Noviny kupuje už dlhé roky, vraj niekoľko desaťročí. „Hlavne kvôli športu a zvlášť kvôli okresnej lige futbalu,“ prezrádza. „Zvyčajne máme v rodine aj viac Žurnálov. Aj tento týždeň ich máme tri. Jedny noviny som si kúpil ja, ďalšie syn, ktorý si ich takisto chce prečítať čerstvé a druhý syn mi včera hovoril, že si ich tiež kúpil. Je predsedom futbalového oddielu v Sielnici, takže takisto hlavne kvôli športu. Synovia však bývajú inde,“ vysvetľuje. „Je tam toho dosť na čítanie. Zaujímajú ma aj kriminálne prípady, ktoré sa v okrese odohrajú, prečítam aj spoločenskú kroniku. Kto zomrel...“ hovorí. „Prečítam ich prakticky celé, my iné noviny ani nekupujeme.“

Aj Jozefa Lietavu v našich novinách zaujíma predovšetkým šport. A rôzne klebety, dodáva. „Napríklad také platy poslancov, o ktorých ste písali,“ spresňuje. „Sú to dobré noviny, prečítam v nich všetko. Som rád, že tu také noviny máme, treba vás za ne pochváliť, dobre si robíte svoju robotu.“ Jeho manželku Máriu, ako väčšinu žien, šport veľmi nezaujíma. „My tam máme recepty a dobré rady do kuchyne. Niektoré recepty som už aj vyskúšala,“ prezrádza. „Inak čítam všetko od začiatku, až na ten šport,“ dopĺňa.

A na čo využijú svoju 250-korunovú výhru? „Kúpime si za ne ďalšie čísla Žurnálu,“ odpovedia zhodne. Ondrej Biba však porozmýšľa a dodá: A možno kúpim niečo vnukovi, včera sa mu ukázali prvé zúbky,“ ukáže spokojne na kočík, ktorý stojí pred ním.

Kde sa s našou päťstokorunáčkou vyberieme na budúci týždeň, to ešte netušíme. Možno to budete práve vy, koho oslovíme kdesi na ulici. A možno vám zazvoníme pri dverách. Preto si váš Žurnál nezabudnite kúpiť a MY vás odmeníme.

(moj)