Narodila som sa 10. februára 1965, teda som Vodnár a dokonca ako vyšitý z horoskopu. Všetko, čo je v ňom napísané, na mňa sedí. Mám stredoškolské vzdelanie. Pracovala som v Štátnej banke československej, v pobočke Zvolen, potom som prestúpila na ústredie do Bratislavy. Pracovala som aj na Akadémii vied, vo vydavateľstve Veda v Bratislave. Keď som sa vrátila po revolúcii späť do rodiska, zamestnala som sa na Poľnohospodárskych stavbách, kde mi bol šéfom pán Sklenařík, otec známej modelky Adriany Sklenaříkovej. Mám na neho dobré spomienky, je to naozaj výborný človek. Keď som nemohla nájsť zamestnanie, pracovala som aj ako predavačka v mäsiarstve. Predávala som mäso, aj keď som ho nerozoznala, to sa priznám. Napriek tomu som predala každý deň všetko. Potom som nastúpila opäť do banky. Najskôr do Investičnej a rozvojovej, ktorá sa neskôr zmenila na OTP banku. Od roku 2004 som bola poverená vedením a následne na to prišlo aj menovanie za riaditeľku OTP banky, pobočky vo Zvolene.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Rada som pečiatkovala. Hrala som sa na úradníčku poštového úradu. Vždy ma lákala práca v kancelárii. Samozrejme, na pracovnom stole som aj pri hre musela mať poriadok medzi množstvom pečiatok a papierov.
Aké máte záľuby?
Aj keď nemám veľa voľného času, snažím sa nájsť si priestor na relax a knihy. Keď prídem z práce domov unavená, zvyknem si na chvíľu ľahnúť s knihou alebo s časopisom v ruke. V sobotu a nedeľu chodím rada do prírody na prechádzky, alebo v zime na lyže. Prednedávnom som si kúpila cvičiaci stroj a tak môžem cvičiť aj doma.
Aký je váš najkrajší zážitok?
Určite ten, keď sa mi narodili deti. Ale pekné sú aj chvíle keď vidím, že sa im v živote darí. Úžasným zážitkom je pre mňa aj deň, kedy svieti slnko.
Aký je váš najhroznejší zážitok?
Keď som vybavovala pohreb vlastnému otcovi, to bolo hrozné. Rovnako je nepríjemné, keď z môjho života natrvalo odchádzajú ľudia a nemám už možnosť stretnúť ich.
Čo máte rada?
Stretnutia s príjemnými ľuďmi, ktorým môžem pomôcť. Keď som s dobrými priateľmi, s ktorými si mám čo povedať. Keď môžem niekde cestovať a vidieť niečo nové a tiež keď môžem ochutnať dobré jedlo.
Čo neznášate?
Neznášam hlúposť, závisť a ohováranie a malomeštiactvo.
Aký je váš najväčší klad?
Ľudia, ktorí ma poznajú hovoria, že som nezmar. Každý neúspech ma vie posilniť.
Aké máte zlozvyky?
Nefajčím, nepijem, zato moja dcéra tvrdí, že sa zaoberám nepodstatnými vecami v živote, ako je každodenné upratovanie domácnosti.
Veríte horoskopom?
Áno, aj ich pravidelne čítam. Keď sú dobré, tak sa teším a čakám na to. Keď je zlý, tak dúfam, že sa nesplní.
Na čo by ste sa nikdy nedali nahovoriť?
Určite by som nikdy neskočila bungee jumping. Maximum bolo, že som sa dala nahovoriť na let v lietadle. Neznášam totiž výšky. Určite by som nedokázala vedome niekomu ublížiť alebo zabiť zviera.
Bez čoho alebo koho by ste sa nezaobišli?
Bez mojich najbližších. Musím cítiť blízkosť rodiny. Aj keď budú moji najbližší akokoľvek ďaleko, potrebujem cítiť, že stoja pri mne. Materiálne veci ma neoslovujú, bez nich môžem žiť.
Čom sa vám najčastejšie sníva?
Zväčša sa mi nesníva, ale občas mávam zlé sny. Zrejme to pramení zo starostí, ktoré mám.
Máte doma obľúbený gýč?
Gýčov mám veľa, ale sú to veci, ktoré mi niečo pripomínajú. Pre niekoho sú to gýče, pre mňa je to moja minulosť.
Čo nedokážete vyhodiť?
Nikdy by som nevyhodila knihy, aj časopisy si nechávam. Určite by som nikdy nevyhodila fotografie.
V čom ste antitalent?
Vždy som si myslela, že nezvládnem šoférovanie. Teraz som na seba hrdá, že som to zvládla. Dokonca, keď mi niekto ukáže, ako sa dajú opraviť na aute nejaké maličkosti, druhýkrát to už zvládnem aj sama, hoci som si myslela, že som na takéto veci antitalent.
J. SCHVARZBACHEROVÁ