Jozef Mikulčík: Škole. Základnej aj strednej a možno aj vysokej, ak sa podarí. Že ma pripravili do života. Niekomu konkrétnemu? Neviem. Zatiaľ mi nikto nemusel zachraňovať život... Ale keďže mám rád pohyb a hrám futbal, som vďačný tomu, kto vynašiel futbalovú hru a futbalovú loptu.
Alica Bajnóciová: V prvom rade som vďačná Bohu za to, že sa mi zmenil život o stoosemdesiat stupňov k lepšiemu. Za to, že mi postavil do života takého dobrého manžela, akého mám, a že mám zdravé dieťa. A za rôzne maličkosti, ktoré potešia každý deň.
Martin Miček: Za jeden mimoriadne pekný večer som vďačný kamarátovi Kolomanovi. Stretli sme sa len raz na house party v Banskej Bystrici, kde mi spieval. Bol to nezvyčajný spôsob relaxu a bol to nevšedný zážitok. A som rád, že niekto vynašiel cukríky; pre deti drahocenné chvíľky, keď v ústach sa rozpúšťajú lentilky.
Martin Roziak: Ja som vďačný môjmu strýkovi. Veľa sme spolu prežili a veľa ma toho naučil. Formoval moje správanie, myslenie, moju životnú filozofiu. A bez čoho by život nebol taký, aký je? Bez lásky. No aj bez hudby by som si ho dokázal ťažko predstaviť.
Jana Pilzová: Som vďačná svojim stálym, skalným priateľom, ktorých mám. Hoci som už pôsobila v niekoľkých mestách, napriek vzdialenosti sústavne zostávajú a aj vďaka telefónu a internetu viem, že ich mám a že sa môžem na nich spoľahnúť. A som vďačná aj za to, že mi niekto tam hore umožnil mať také skvelé dieťa, aké mám. A vďačím Johannesovi Gutenbergerovi za to, že vynašiel kníhtlač, pre knihy mám slabosť. Keby som zarábala milióny, peniaze by som dávala iba na charitu a, samozrejme, na knihy.
Ondrej Iskra: Ja som vďačný za dieťatko, teraz čakáme druhé. Za prácu, za tento deň, aj keď možno nebol najlepší. Za to, že stretnem niekoho, s kým si rozumiem. Za bežné veci v živote. Človek nepotrebuje mať veľké veci k životu, stačí mať niekoho rád a byť milovaný. A ešte som vďačný za vynález, akým je bicykel.
Ľuba MOJŽIŠOVÁ
