Dušan Šaling zo Sliača skončil druhý. Foto: autor
Haluškám patrila sobota 26. augusta vo Zvolenskej Slatine. Súťaž Slatinské halušky usporiadali v obci už štvrtýkrát. Jednotlivci, deti i súťažné družstvá úporne bojovali doslova do poslednej halušky. Veď o to išlo. Zjesť kilogram halušiek v čo najkratšom čase. Pravdaže, iba dospelí, deti mali 350-gramové porcie, štvorčlenné družstvá si museli poradiť so štyrmi kilami. Spestrením boli aj ďalšie súťaže – v pití piva a pílení dreva.
Dobre omastené...
Na to, aby sa človek pustil do kila halušiek, ich musí mať skutočne rád. Dušan Šaling, ktorý vo Zvolenskej Slatine skončil medzi jednotlivcami druhý, ich zje na všetky možné spôsoby, až na kapustové. Tie vraj nemusí. Po zjedení halušiek sa dušoval, že by si ešte tridsať deka dal. Hoci si na stôl pripravil pohár s vodou, popri jedle sa nestihol ani raz napiť. A ani nepotreboval. „Dobre som si ich omastil,“ vysvetľuje Dušan. Na halušky ho nahovoril kamarát, vraj aby išiel reprezentovať svoju firmu. Kamarát všetko aj zaplatil. Aj borovičku, na ktorú išiel hneď od súťažného stolíka. To aby halušky lepšie žalúdok strávil. „Borovička je na to najlepšia,“ smeje sa Dušan Šaling zo Sliača. Na súťaž sa veľmi nepripravoval, na raňajky si dal krajec chleba, dve vajcia a štyri paradajky.
Každú sobotu jedia halušky
„Halušky s bryndzou mám veľmi rád, no dávam si na ne i smotanu. Tá ich rozriedi,“ hovorí víťaz kategórie jednotlivcov Milan Kováčik. Na súťaži si namiesto smotany pomohol cmarom, aby mu išli lepšie dolu hrdlom. Halušky varí každú sobotu. Hneď ráno. „Syn býva v Banskej Bystrici a každú sobotu príde k nám do Brezna. Už okolo deviatej jeme halušky,“ vysvetľuje Milan Kováčik a načrie aj do histórie: „Na Horehronie sa zemiaky dostali v roku 1820. Predtým ľudia používali cesto na halušky iba zo pšeničnej múky. Keď sa objavili zemiaky, začali ich pridávať do cesta. Zapáčilo sa im to a takto vlastne vznikli dnešné halušky.“
Kováčikovci postavili vlastný tím
Starostom Zvolenskej Slatiny je Juraj Kováčik. Kováčikovcov však bolo v sobotu v Slatine neúrekom. A tiež starostov tohto mena. Dušan Kováčik je starostom obce Pinciná z okresu Lučenec, Rudolf Kováčik zasa v minulosti „starostoval“ v Čiernom Balogu. Syn starostu Brusníka pri Veľkom Krtíši bol ďalším Kováčikom na haluškách. Kováčikovci dokonca postavili vlastný tím.
Najstarší účastník súťaže Jozef Kováčik bojoval medzi jednotlivcami. Výdatne ho povzbudzovala manželka Mária. Podľa nej doma zje halušky rýchlejšie ako na súťaži. Pán Jozef doma varí väčšinou bačovské. „Pri nich sa do cesta dáva aj čierne korenie. Potom sa zapražia slaninkou. Nedáva sa na ne bryndza, ale oštiepok,“ hovorí Mária Kováčiková a na otázku, ktoré halušky má jej manžel najradšej, dodáva: „On je dobrý jedák, zje všetky.“ Pred súťažou chcela vyskúšať, či kilo halušiek nebude pre jej muža priveľa a vlastne za aký čas ich zvládne. Nakoniec sa nedalo. „Mám tu návštevu z Ameriky a včera večer sme mali menšie posedenie. Čakala som, že mu dnes ani nebude chutiť,“ dodáva Mária Kováčiková.
Milan SUJA
Pre kuchára je kilo halušiek priveľa
Súťažné halušky pripravoval kuchár Vladimír Belaj zo Združenej strednej školy služieb vo Zvolene. „Ide o čisté bryndzové halušky bez slaninky. Tú si každý súťažiaci dá sám. Halušky sú iba trochu omastené,“ hovorí kuchár. Vo Zvolenskej Slatine varil halušky od prvého ročníka. Klasické bryndzové si podľa hlavného kuchára súťaže pripravíme nasledovne: Nastrúhame zemiaky, pridáme múky, no iba toľko, koľko si poberú zemiaky. Posolíme a urobíme cesto. Potom hádžeme do vriacej vody. Keď halušky vyplávajú na povrch povyberáme ich a premiešame s bryndzou. Nezaškodí ani keď pridáme trochu mlieka. Nakoniec halušky omastíme masťou vyškvarenou zo slaniny. Podľa chuti. „Klasická porcia má tristopäťdesiat gramov a dve deká uškvarenej slaninky. Môže byť i klobása, nastrúhaný syr...,“ vysvetľuje kuchár. Sám halušky doslova miluje. Poradil by si však s kilovou porciou, s ktorou sa trápili súťažiaci? „Tak to je pre mňa priveľa,“ dodáva úprimne.
(ms)