Katka MAGOVÁ
Prvý zápas
Kým prvýkrát vybehla na futbalový trávnik, musela zložiť skúšky. Pravidlá viac-menej ovládala, preto príprava na skúšky nebola dlhá. Prvý zápas rozhodovala pred rokom. Hrali mladší žiaci z Očovej. S kým? Na to si už presne nespomína. „Prvý zápas bol ťažký,“ priznáva Katka. Jej prvé zákroky boli rozpačité. Odpískala hru rukou a ukázala, proti komu sa má kopať. „Ukázala som na opačnú stranu, ako som mala,“ hovorí Katka a dodáva: „Cez polčas som sa upokojila a bolo to lepšie.“ Pri zápasoch mladších žiakov je na trávniku iba jeden rozhodca – hlavný. O to ťažšia je jeho úloha. Nemá sa s kým poradiť. Tak, ako si zvykala na novú úlohu rozhodkyňa, zvykali si aj žiaci. Zo začiatku boli prekvapení, kto im to ide pískať.
Diváci mali iný názor
Túto sezónu začala ako asistent v prvej triede, v zápase Kriváňa a Bzovíka. Viac divákov na tribúne, viac reakcií na každú chybu. Podarilo sa jej ukázať na opačnú stranu out, no hlavný dal všetko na pravú mieru. Ako zareagovali diváci? „Túto outovú situáciu zobrali ešte pokojne. Horšie to bolo, keď som odmávala ofsajd. Ja som ofsajd videla, diváci mali iný názor. Obe strany boli dosť rozvášnené, išlo o prvý zápas v sezóne, padlo tam sedem gólov, rozhodca ukázal dve červené karty,“ dodáva. Sama vraj dáva karty málokedy. Červenú dala zatiaľ iba jednu. „Bolo to v zápase žiakov Zvolena a Krupiny. Pamätám sa, že Krupinčania boli veľmi nedisciplinovaní. Červenú kartu som dala za faul v pokutovom území. Hráč dostal druhú žltú kartu a musel ísť z ihriska,“ vysvetľuje mladá rozhodkyňa.
Chcela skončiť
Každý v živote zažije krušné chvíle, rozhodkyňa tiež. Sú chvíle, keď by najradšej všetko nechala tak a venovala sa pokojnejšej činnosti, ako je rozhodovanie na futbalovom trávniku. Po trojmesačnej prestávke sa dostala k rozhodovaniu na Budči. Hoci išlo o žiacky zápas, prišlo pomerne dosť divákov. Išlo o prestíž, veď domáci hrali so Zvolenom. Diváci si zobrali na mušku práve rozhodkyňu, už len preto, že je tiež Zvolenčanka. „Väčšina si myslela, že Zvolenčanom nadržiavam,“ hovorí. Sama ešte nezažila, že by na ňu z hľadiska nadávali. A hráči? Tí si občas uľavia, aj keď nie priamo do očí.
Škola má prednosť
Čo všetko dá človeku skúsenosť z rozhodovania na futbalových trávnikoch? Určite dosť! Sama Katka sa nad tým nezamýšľa. Futbal sa jej páči, rozhodovanie ju baví. Viac však myslí na školu, je tretiačkou na Gymnáziu Ľ. Štúra vo Zvolene. Spolužiačky sa vraj veľmi nezaujímajú o to, čo robí. Futbal? Sú iba trochu prekvapené... „Polovica spolužiakov ani nevie, že som rozhodkyňou,“ konštatuje Katka. Svoju budúcnosť zatiaľ so športom nespája. Na rozhodnutie má dosť času. Nesníva, že raz bude rozhodkyňou na veľkých ligových trávnikoch, netúži po rozhodovaní na majstrovstvách sveta. „Zatiaľ je rozhodovanie pre mňa iba koníčkom. Veľmi dobrým koníčkom...,“ dodáva úprimne. Navyše je z toho celkom dobré vreckové. Do týždňa píska obyčajne jeden zápas. Už si zvykla na tento rytmus, dokonca nemá rada víkend bez zápasu.
Sama by tiež rada hrala futbal, keby bolo kde. Najbližšie ženské futbalové družstvo je však až v Žiari nad Hronom. A tam sa jej dochádzať nechce. Kto sa jej z futbalistov najviac páči? „Každý má niečo do seba. Napríklad Nedvěd, ten je veľmi bojovný. Nepáči sa mi napríklad Balack, je arogantný. Páči sa mi tiež Ševčenko, to je taký motor. A tiež Zidane...“
Milan SUJA