V krátkej koženej sukni sa vlnila v kubánskych a brazílskych rytmoch. „Všetci sme mali pred vystúpením obavy, ako nás diváci prijmú. Obávala som sa najmä toho, či sa na Slovensku nestretnem s rasizmom. Diváci však boli úžasní, milo nás prijali, aj oni spievali a tancovali. Po vystúpení nám podávali ruky, pýtali autogramy, fotili sa s nami a rozprávali. Cítila som, ako nás vystúpenie zblížilo, aj keď pochádzame z rozličných kútov sveta,“ povedala Yulensy.
V južanských krajinách nie sú oceľové spievody v období karnevalov ničím výnimočným. Z každej štvrte prúdia na alegorických vozoch do centra, kde vyberajú najlepších z nich. Tanečnice si obliekajú nápadné lesklé kostýmy s vyšívanými čelenkami. Oceľové bubny, ktoré vznikli z naftových sudov, zaujali aj Banskoštiavničanov. Ich nahrievaním a obíjaním sudov vznikali vypukliny, ktoré hrajú odlišné tóny. Kapela Panasuk odohrala doteraz dvesto koncertov, po Turecku sa vydala na svoje druhé zahraničné vystúpenie na Slovensko.
Otcovi čiernej kutlúry a bývalému senegalského prezidentovi Senghorovi venoval festival druhé večerné predstavenie. Básne Senghora sa prelínali v melódiách a piesňach senegalských umelcov Meissu, ktorý hral na nástroj ndaa a kongomu a Eloisa Cissoko, ktorý hral na koru. Slovenský umelec Dodo Šoškoka ich doprevádzal na perkusie.
Diváci využili príležitosť dozvedieť sa viac o nástrojoch, ktoré sa dajú na Slovensku vidieť len zriedkavo. Kongoma je nástroj chudobných, pozostáva z tekvice a kovových plieškov, ktoré vibrujú. Ndaa je ženský nástroj vyrobený z keramiky, hra na ňom nepotrebuje silu, ale jemné ruky. Kora je ľudový strunový nástroj zo Senegalu. Africké nástroje sú považované za mýtické, v rodinách sa dedia z pokolenia na pokolenie.
Vo štvrtok pokračoval program autorským čítaním z básní posledného desaťročia zo zbierky Alberta Marenčina Laterna Magica, vystúpením súboru Šarišan, koncertom súčasnej hudby ovplyvnenej tradíciami od súboru Bashavel. Režisér Peter Gábor pripravil na večer pásmo rómskej poézie a hudby Od rubáša po perinku. Odkrýva ním zvyky a bohatú históriu Rómov. Poézia o smrti, láske a narodení je spojená do pomyselného príbehu, začína sa motívom smrti. „Tento motív je pre mňa silný, približuje nám neznáme zvyky. Rómovia dávajú zomrelým do rakvy nielen rubáš, ale sa s ním lúčia aj peniazmi,“ povedal Gábor. Okrem profesionálnych umelcov účinkovali aj rómski študenti nitrianskej univerzity. Piesňami a vokálom ich sprevádzala moravská speváčka Ida Kelarová. Je sestrou Ivy Bittovej a dcérou známeho rómskeho muzikanta Kolomana Bitta.
(ts)