Oklamali ma o 406 korún, tvrdí naša čitateľka

„Dnes sa už nedá dôverovať nikomu,“ skonštatovala rozladene pri návšteve našej redakcie. Zúfalá, bezradná a rozčarovaná sa chcela podeliť o nepríjemnú skúsenosť, ktorú zažila pri kupovaní lístkov na vlak na železničnej stanici vo Zvolene a zároveň vystríhať ostatných, aby si dávali pozor na to, aký lístok dostanú. Ráno 26. júna si kupovala v oddelení informácií na stanici spiatočný lístok do Litoměříc v Čechách. Bez miestenky. Zároveň požiadala o sled staníc v písomnej forme. „Sled staníc aj lístky som dostala v obálke. Zaplatila som 772 korún, odišla a spokojne nastúpila do vlaku. Ani mi nenapadlo lístky skontrolovať. Priznám sa, nechcelo sa mi vyťahovať okuliare z tašky, no urobila som veľkú chybu. Vo vlaku som lístky ukázala sprievodcovi. Všetko bolo v poriadku, až kým som si v Čechách, kde som sa zdržala niekoľko dní, lístky nepozrela. S hrôzou som zistila, že v obálke je iba lístok za 366 korún vystavený na 26. – 27. júna. Neverila som vlastným očiam, bola to však krutá skutočnosť. Bola som v bezradnej situácii, pretože všetko som si vyplatila dopredu a nadbytočné peniaze som si nevymieňala. Musela som si na spiatočný lístok požičať. V Litoměřiciach však lístky na medzinárodné vlaky nepredávajú, tie som si mohla kúpiť iba v stanici Lovosice 10 kilometrov za mestom. Takže som musela ešte cestovať tam,“ hovorí lekárka na dôchodku. „Šťastie, že som si aspoň tam lístky skontrolovala. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby som bez lístka – v domnienke, že ho mám v obálke - nastúpila do vlaku,“ dopĺňa. „Celú noc som nespala, len som prepočítavala. Ak lístok do Čiech stál 366 korún, spiatočný by stál 732 korún, nie 772. Tých 40 korún boli asi miestenky, my sme si však vo vlaku až tri razy presadali práve z dôvodu, že sme nemali miestenky.“ Do Čiech totiž cestovala so známymi, s manželským párom. „Komu zostalo 406 korún?“ pýta sa bezradne. „Po návrate som preto požiadala v oddelení informácií o vrátenie českých peňazí. Veď keby mi vydali spiatočný lístok, prečo by som si kupovala ďalší prebytočný a v cudzej mene?“

Na sekcii služieb zákazníkom Železničnej spoločnosti Slovensko vo Zvolene nám stanovisko neposkytli, kompetencie na takéto informácie má iba odbor komunikácie spoločnosti so sídlom v Bratislave. Riaditeľ odboru Miloš Čikovský nám povedal, že „ak si niekto lístok kupuje, musí si ho na mieste skontrolovať. Neskôr je už ťažké dokázať, kto má pravdu. Je to ako s kupovaním dovolenky. Človek predsa musí vedieť, čo kupuje, čo má v ruke. Čo keď chce ísť do Karibiku a namiesto toho dostane rekreáciu na Kube? Denne predáme 10-tisíc lístkov, pokladník si pri takej frekvencii ľudí ani nemôže pamätať, kto si uňho kupoval lístok a aký,“ dodal.

Železnice sa obhajujú, že v počítačovej databáze nie je problém zistiť, kedy aký lístok vydali. V termíne, keď si lístok kupovala naša čitateľka, sú v databáze údajne zaevidované štyri lístky. Dva 20-korunové (so zľavou pre dôchodcov nad 70 rokov) na cestu po hranice a dva za 366 korún na území Česka.

Je to tvrdenie proti tvrdeniu. Kto má pravdu a kto pochybil, to dnes už nerozsúdi nikto.

(moj)