Po špeciálnych smetných košoch na psie exkrementy zostali vo Zvolene väčšinou prázdne miesta. To, že na mieste kedysi stáli, pripomína iba na zeleno natrený stĺpik vychádzajúci zo zeme. V mnohých prípadoch však nezostal ani ten. Prvé koše mesto osadilo v roku 2003. Vtedy ich bolo 95. Koše priebežne dopĺňali, napriek tomu z nich zostalo funkčných iba 59. Cena jedného sa pohybuje zhruba na úrovni 4-tisíc korún. „Ľudia ich demolujú, pália, kradnú,“ hovorí Ján Velebný z odboru výstavby na mestskom úrade. „Väčšinou kvôli železnému stĺpiku, ktorý speňažia v zberných surovinách.“
Podobne dopadli aj klasické smetné koše. Zmapovanie ich stavu dopadlo priam katastrofálne. Keď mestský úrad robil ich inventarizáciu pred dvoma rokmi, bolo ich 494. Tento rok je ich o 276 menej (!). Mesto tak prišlo o takmer 280-tisíc korún. „Cena smetných košov je rôzna, v priemere je to však 1760 korún. Najlacnejšie sú plastové, z pôvodných 37 však zostal len jediný pri dome služieb, všetky ostatné vandali spálili,“ hovorí Anna Ťavodová z odboru správy majetku. Z desiatich klasických smetných košov zostali napríklad na nábreží Hrona len pahýle; stĺpiky, na ktorých boli koše osadené. Podľa slov Velebného ľudia niektoré koše dokonca hodili do Hrona – aj s odpadom (!). „Smetných košov je nedostatok,“ pripúšťa Velebný, no môžeme si za to aj sami. Mesto ich stav teraz doplní, ale dokedy vydržia?!
Koše miznú alebo menia svoj tvar hlavne na sídliskách. V centre, kde striehne oko kamery, nebývajú ich terčom. Hriešnikov sa však mestskej polícii nedarí usvedčiť. „Väčšinou sa takéto veci dejú v noci, keď vandali nemajú svedkov a my nemôžeme byť všade, to by nás muselo byť viac,“ konštatuje policajný náčelník Juraj Družbacký.
(moj)
Pomáhajú aj predsedovia SVB
Na Mestskom úrade vo Zvolene evidujú v súčasnosti 1843 psov. Keďže je predpoklad, že nie všetci majitelia prihlásili svojich psov, magistrát požiadal o spoluprácu predsedov spoločenstiev vlastníkov bytov (SVB). Tí majú spresniť počty psov v danom spoločenstve. Zareagovalo už okolo 80 percent predsedov SVB v meste Zvolen. Je dovolenkové obdobie a preto je predpoklad, že prehľady o počte chovaných psov dodajú v najbližších dňoch aj ostatní. Podľa vyjadrenia zamestnancov správcu dane, prípadov neprihlásených psov zistili doteraz pätnásť, čo svedčí o tom, že evidencia psov v meste je na dobrej úrovni. K tomu prispievajú aj akcie, akou je táto. „Akcia nám tiež pomohla sprehľadniť evidenciu, pretože niektorí mali psa prihláseného napríklad u rodičov alebo na iné meno,“ dodáva Alena Prokeinová z mestského úradu. Miestna daň za psa je v súčasnosti 1500 Sk v byte, 600 Sk v rodinnom dome, 400 Sk v záhradkárskej osade a 200 Sk v mestských okrajových častiach (Zolná, Lukové, Kráľová, Neresnica, Podharajch...). Za stráženie podnikateľského objektu je poplatok 1500 Sk. Mesto malo za minulý rok príjem z tejto dane milión 600-tisíc korún. (moj)
Juraj Družbacký: Pokuty sú nízke, nemajú efekt
Hoci už tretí rok majú psíčkari vo Zvolene na psie exkrementy k dispozícii špeciálne smetné koše, stále je riziko, že na ne kdekoľvek stúpime. V zime sa aspoň na bielom snehu „vynímajú“, v lete ich však v tráve vôbec nemusíme zbadať. Nehovoriac o tom, že sa s nimi „hrajú“ aj deti v pieskoviskách. Každý, kto má psa evidovaného na mestskom úrade a zaplatí daň, má nárok na špeciálne sáčky, do ktorých má psí exkrement po svojom miláčikovi uložiť a vhodiť do smetného koša na to určeného. Magistrát dáva každému majiteľovi psa 250 týchto sáčkov na rok, podľa Daniely Ivanovej z odbory výstavby na mestskom úrade však o sáčky nepožiada ani polovica z nich. „Sáčky si každý rok prevezme zhruba 30 – 40 percent majiteľov psov,“ spresňuje Ivanová.
Mestská polícia môže psíčkara, ktorý psí exkrement nechá ležať na zemi, pokutovať do výšky 500 Sk. Podľa náčelníka mestskej polície Juraja Družbackého je to malá suma. „Psíčkarov je stále viac, čo dokumentujeme aj na prípadoch stratených psov,“ konštatuje. „Každý týždeň je niekoľko psov, ktorí ujdú a my ich umiestnime v karanténnej stanici. Ľudia si ich nevedia ustrážiť a to je problém.“ Policajný šéf si myslí, že keby bola horná hranica možnej pokuty 2-tisíc alebo aj 5-tisíc korún, mala by represia väčší efekt. „V takom prípade by si ľudia rozmysleli, či nechajú svojho psa ujsť alebo po ňom neodstránia exkrementy. Pár stovák ich neodradí. Stáva sa totiž, že niektorých pokutujeme viackrát za rovnaký priestupok. Je to však aj o kultúre a spôsobe myslenia ľudí. Mať psa znamená aj zodpovednosť a tá, žiaľ, mnohým chýba,“ dodáva náčelník.
(moj)