Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Prežívala smrteľný strach

Ľubica zažila izraelsko-libanonský konflikt na vlastnej koži. Je šťastná, že žije a bojí sa o kamarátky.

Doma je dobre. Konečne pokoj a ticho. Život tu plynie vo svojom každodennom tempe. Nepočuť vzduchom letiace rakety, ani explózie. Ľubica sa už neľaká, keď vonku niekto silnejšie buchne dverami na aute. Ale hlavne sa nemusí báť o život. „Ja sa nerada miešam do politiky, ale teraz je mi ešte jasnejšie, že vojna je obrovský nezmysel. A je jedno, kto v nej zomiera. Civilisti na hociktorej strane. A keby aj nie civilisti. Ktorá matka si vychová dieťa, aby ho potom poslala niekam padnúť? Videla som tých vojakov v televízii, Bože, veď to boli deti, osemnásťroční chlapci. Akoby nebolo dosť prírodných katastrof. Takíto sme my ľudia. Človek človeku je vlkom…“

Skryť Vypnúť reklamu

Nemala na výber...

Štyri a pol roka je dosť na to, aby sa človek naučil plynule po hebrejsky. Presne pred takým časom sa vydala do sveta Ľubica Tereňová z Detvy. Na Slovensku bola odvtedy dohromady možno desať týždňov. Štyridsaťsedemročná bola nútená hľadať prácu v zahraničí. „Dostala som jedinú ponuku. Izrael. Nemala som veľmi na výber.“ Ľubica vyštudovala za učiteľku v materskej škole. Istý čas pracovala aj v ústave sociálnej starostlivosti pre postihnutú mládež v Detve, potom opäť pri neškolopovinných deťoch. „Postupne sa rušili triedy a ja som zostala bez zamestnania. Dnes som sa stretla s bývalou kolegyňou. Nevyzerá to ružové ani teraz.“ Čo bude ďalej? Do Izraela sa už vrátiť nechce. Ľubica rozmýšľa nad Anglickom. Nemôže zostať doma. Potrebuje prácu…

Skryť Vypnúť reklamu

V Nahariyi ako „metapele“

V Izraeli stihla v priebehu prvého polroka vystriedať štyri rodiny. U poslednej strávila zvyšné štyri roky. „Zdalo sa mi, že mám najprijateľnejšie podmienky,“ hovorí Ľubica, ktorá pracovala ako metapele, čo je hebrejský výraz pre ošetrovateľku, „starala som sa o starú paniu. Mala vyše deväťdesiat rokov a bola vo veľmi ťažkom stave. Pokročilý Alzheimer, väčšinou ležala, i keď niekedy som ju zobrala na prechádzku na vozíčku, a stravu prijímala gastrosondou.“

Ľubica dostala miesto v Nahariyi, v kúpeľnom mestečku vzdialenom od Haify približne tridsať kilometrov a na skok od libanonských hraníc. Z Nahariye vraj vidieť priamo do Libanonu. „Babkin syn býval krížom cez cestu, my sme mali trojbytový dom. Ja so starou paňou sme obývali prízemie, vedľa sa zdržiavala babkina vnučka s priateľom, na poschodí vnuk s manželkou.“

Skryť Vypnúť reklamu

V haifskom prístave zvykla armáda robiť vojenské cvičenia, preto sa občas v diaľke ozývala streľba. „V ten deň som si išla zaplávať. Počula som výbuchy, ale vôbec ma to netrápilo. Určite znova cvičia, hovorila som si. O pol druhej som prišla ku kamarátke a našla som ju pred televízorom. Pozri, čo sa deje, hovorí mi vydesene.“

Konflikt sa začal dvanásteho júla. Každý, kto aspoň tušil nebezpečenstvo, zbalil veci a odišiel s rodinou a s opatrovateľkou do pokojnejších oblastí Izraela. „Naraz nikoho nikde. Ulice skoro ľudoprázdne, susedov som nepočula, len jedným smerom som sem-tam postrehla nejaké hlasy. Najhoršie bolo, že ani v našom dome som nikoho nenašla. Po babkinom synovi a vnúčatách sa akoby zľahla zem. Nechali ma v Nahariyi s babkou napospas osudu…“

Päť dní v sprchovom kúte

Mesto sa ocitlo pod paľbou. „Hneď na druhý deň padla kaťuša asi sto metrov od nášho domu. Ja som bývala na štrnástke, odohralo sa to na devätnástke. Bolo dopoludnie, sedela som na terase pri dome. Zrazu som celkom blízko začula nepríjemný svišťavý zvuk, za ktorým nasledoval výbuch. Už len keď som počula niečo letieť vzduchom, prebehli mi zimomriavky po chrbte, tušila som, že to bude blízko. Potom sa ozvalo rovnaké bum z druhej strany. Vybehla som okamžite pred bránu a už som videla, že okolo sa zbiehajú ľudia.“

Prvá skúsenosť s priamym ohrozením života bola o to horšia, že Ľubica sa nemala kam uchýliť. Zostala vo veľkom dome s nevládnou ženou, ktorá ani nevnímala dianie okolo seba. „Prežívala som smrteľný strach. Za päť nocí som spala dokopy možno tri hodiny. Cez deň som sa neodvážila ľahnúť si do postele, pretože som každú chvíľu počula policajné sirény, ako vyzývajú ľudí do krytov. My sme navyše žiadny kryt nemali. Uchýlila som sa preto v murovanom sprchovom kúte. Celá roztrasená som fajčila cigarety jednu o druhej, a to som predtým už dlho nefajčila, a modlila som sa. Za celý život som sa toľko nenamodlila ako po tých päť dní. V kúte som prebdela aj noci. Zdriemla som na takých pätnásť minút. Ale akonáhle niekde niečo buchlo, vyskočila som na rovné nohy. Keď som sa aj osmelila vyjsť von na terasu, vzduch bol presýtený pušným prachom.“

Na piaty deň zavolala kamarátka. Mienila odísť z krajiny. Ľubica ju poprosila, aby jej tiež zohnala letenku. Týždňová skúsenosť ju odrovnala. „Izraelčania sú na tieto udalosti zrejme navyknutí. Ale pre nás, čo sme nezažili vojnu, to bolo hrozné. Keby mi aspoň niekto dal najavo záujem, spýtal sa a trošku ma psychicky podporil. Ale babkin syn ani raz nezavolal a bol mu absolútne ľahostajný aj život jeho matky…“

Neprišla som sem zomrieť s tvojou matkou

„Kamarátka mi znovu telefonovala, aby mi povedala, že letenku máme na pondelok, teda o týždeň. Zavolala som babkinmu synovi Danimu. Bolo deväť hodín večer. Nemáš záujem, nestaráš sa a ja sa tu bojím, povedala som mu, na pondelok mám letenku. Dani sa zachoval veľmi nepekne. Začal po mne kričať, až som sa cítila, že snáď ani nie som človek. Vykrikoval: keď chceš odísť, ráno budeš pobalená a o ôsmej mi odovzdáš kľúče! Hotovo!“

Nasledujúci deň mala Ľubica zostať bez strechy nad hlavou v meste, ktoré neustále ohrozovali strely spoza hraníc. Nelenila a zavolala na ambasádu. „Boli maximálne ústretoví. Dokonca mi dali kontakt na pána zo slovenských aerolínií, ktorý mi vybavil letenku na štvrtok. Pôvodne som mala letieť do Prahy, ale takto som mohla doraziť priamo na Slovensko do Bratislavy. Bol tu však aj druhý problém. Zajtra ráno som na ulici a nemám kam ísť, prosila som o pomoc. Ale aj tu našli riešenie. Dali mi adresu ambasády v Tel Avive. Vraj sa mám dostaviť sem a oni všetko zariadia.

Druhý deň ráno som bola pobalená podľa dohody. Vzala som si len jeden kufor a príručnú batožinu. Väčšina vecí je teda stále tam. Dani bol odrazu veľmi milý. Zostaň, dokedy chceš, povedal. Potom prosíkal, aby som sa zdržala aspoň dovtedy, kým si nenájde náhradu. Odmietla som. Nie som na špagátiku, mám doma deti a chcem ich ešte vidieť, neprišla som sem zomrieť s tvojou matkou, odsekla som mu. Aj tak som vedela, že náhradníčku nezoženú. Mamu nakoniec dali do domova. Snáď je to pre ňu lepšie. Bolo mi veľmi ľúto, keď som videla, ako lipne na synovi, a on ani náznak záujmu. Všetko vybavil aj zaplatil, s tým som nemala problémy, ale mamu ani vidieť. Veľakrát len doniesol peniaze bez toho, aby čo len nakukol do jej izby. Niekedy sa ani neobťažoval zazvoniť. Plienky som napríklad našla pred dverami, ani som nevedela, kedy ich doniesol.“

Úplne vyčerpaná

Do Tel Avivu sa dostala taxíkom. Desaťmiestne autobusy, ktoré v Izraeli nazývajú monit, nepremávali. „Minula som veľa šekelov za dopravu, ale aj tak dobre. Na ambasáde mi vybavili hotel na dve noci, teda až do odletu. Keď som prišla na izbu, len som položila kufre, osprchovala som sa a ľahla si do postele, že si konečne trochu oddýchnem. Ale ešte aj tu ma prenasledovali nepríjemné spomienky. Vonku zastalo auto, okno bolo otvorené, niekto buchol dverami. Aj toto ma dokázalo vyhodiť z postele. Bola som úplne psychicky vyčerpaná zo strachu, aj z nedostatku spánku... Ale ani v lietadle mi nebolo všetko jedno. Keď sme pristáli na bratislavskom letisku a zvítala som sa s rodinou, bola som nesmierne šťastná, že žijem…“

Na posledné dni v izraelskej krajine nebude Ľubica Tereňová spomínať rada. „Nemôžem povedať, že som zažila iba zlé,“ dodáva, „videla som mnoho pekného. Navštívila som Nazaret, Betlehem, bola som pri Jordáne, Mŕtvom mori, aj v Jeruzaleme. Tieto miesta na človeka, a zvlášť veriaceho, veľmi zapôsobia.“ V Izraeli stále pracujú Ľubicine štyri kamarátky, jedna dokonca v Haife. Stále sú v kontakte prostredníctvom esemesiek. Už len kvôli nim dúfa, že konflikt čo najskôr pominie.

Anna SALVOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  6. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  7. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  8. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  9. Pomáhajte čítaním
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  2. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  3. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  4. Neodkladajte pre koronavírus vyšetrenie svojich očí
  5. BILLA podáva v kritickom období pomocnú ruku ľuďom z kultúry
  6. Vynovená predajňa v Smrdákoch
  7. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  8. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  9. Pandémia spomaľuje inovácie. Spoločnosti šetria
  10. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 32 767
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 23 900
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 21 281
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 995
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 311
  6. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 573
  7. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 686
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 685
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 568
  10. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 9 666
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Úspešný naturálny kulturista Peter Winkler.

Za 4 dni viac ako 1000 eur, ZŠ Hrnčiarska pomohla kultúre

Vďaka zbierke kultúrnych poukazov pomohli dvom inštitúciám.

Vyzbierané kultúrne poukazy zo ZŠ Hrnčiarska vo Zvolene

V Teranoch nemajú o zdravotníkoch žiadne informácie

Testovať budú vo vonkajších priestoroch.

Ilustračné foto.

V Hriňovej bude k dispozícii osem odberných miest

Dobrovoľníkov majú, zareagovali aj dobrovoľní hasiči.

Mestský úrad v Hriňovej.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zomrel majiteľ známej nitrianskej firmy Turancar

Viliam Turan mal 66 rokov. Podnikať začal krátko po nežnej revolúcii.

Banská Bystrica zverejnila zoznam odberných miest ( + Zoznam)

Mesto sa pripravuje na celoplošné testovanie obyvateľov, sú známe odberné miesta. Bude ich 68.

Celoplošné testovanie v Nových Zámkoch a Šuranoch: ZOZNAM odberných miest

Testovať sa bude aj v kine či športovej hale. Fungovať bude aj pojazdné odberné miesto.