Sobota, 12. jún, 2021 | Meniny má ZlatkoKrížovkyKrížovky

Skok do neznáma

Radikálny adrenalín

Ján VRBICKÝ hovorí: „Niekedy treba urobiť radikálny rez a zmeniť život. Futbal som vymenil za parašutizmus...“

Voľný pád je krátky okamih. A (vraj) neuveriteľný pocit. Ján Vrbický, inštruktor parašutizmu, hovorí: „Niekedy treba v živote urobiť radikálny rez a zmeniť to, čo bolo. Nájsť si niečo nové... Tak som to v čase, keď som odišiel od futbalu, spravil. Byť vo vzduchu, to je niečo, čo vyčistí hlavu a stres je preč. Keď som sa rozhodol pre tento šport, bola to dobrá voľba. Všetko sa z človeka vyplaví. Ak to urobí raz, dvakrát, trikrát, dokáže si ten pocit dokonale vychutnať...“ Parašutizmus. Čo to vlastne je? Dostávam odpoveď celkom prostú: „Jednoducho skáčem z lietadla. A najradšej mám voľný pád“.

Skryť Vypnúť reklamu

Byť vlastným „majstrom sveta“

Človeka v živote čakajú skúšky. Ostré – a často bolia. Ak ich dokáže zlomiť, je svojim vlastným majstrom sveta. Každý má strop. Miesto, ktoré nedokáže prekročiť. Môj bod je jasný. Nedokázala by som vyskočiť z lietadla a otvoriť si padák. Raz sa mi snívalo, že lietam. Úžasný zážitok. Aj tak mám blok, ktorý hovorí: toto nevieš! Ján Vrbický je muž, ktorý si to bežne užíva v priestore medzi nebom a zemou. Hovorí, že je to ľahké. Roky robil futbal. „Pri futbale som mal stále modriny, úrazy... A teraz je to v pohode. Mal som oveľa viac zranení ako teraz, pri parašutizme. Ani neviem, či sa počas rokov, ktoré robím tento šport, niekomu niečo stalo.“

Skryť Vypnúť reklamu

Každý má svoj strach

Vraj bol dobrý a rýchly futbalista. Dnes sa smeje: „Zamenil som jeden šport za taký, nuž, neveľmi „príbuzný“... Odmalička sme s bratom vyrastali na letisku. Rodičia robia parašutizmus hádam odjakživa. Možno preto ma to až tak nelákalo. Asi som musel dozrieť, aby ma to pritiahlo. Mal som 23, keď som si skok z lietadla prvý raz vyskúšal...“

Hovorí: „Čím som vyššie, tým je to lepšie. Pokiaľ sa dá dýchať.“ Bežne sa skáče zo 4 tisíc metrov bez kyslíka. Vo väčšej výške potrebujete dodať „vzduch“ kyslíkovým prístrojom. „Pre mňa už klasické zoskoky nie sú zaujímavé. Výšku potrebujem...“ Pátram, či by som – čisto teoreticky – potrebovala špeciálne oblečenie. Vraj stačia trenky a tričko. Alebo môžeš vyskočiť aj holý, ak sú ti jedno reakcie publika pri dopade. ,Jednoducho padáš – 180 – 200 kilometrovou rýchlosťou. Padák sa otvára v štandardnej výške. No a väčšinou sa naozaj otvorí.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako sa zachrániť, keby „horelo“?

Alfou a omegou príbehu je rozhodnutie vyskočiť. Nie je lepšie nepripraviť sa a robiť veci intuitívne? „Záleží na človeku. Niekto má blízko k adrenalínovým športom. Máme v klube ľudí, ktorých takéto veci extrémne nevzrušujú. Neberú to ako koniec sveta. Je to silný zážitok, ale zvládnu to úplne v pohode. Na iných vidno strach. Ale každý, ktorý ide na prvý zoskok, sa bojí. Dnes sa dá už skákať v tandemoch, sú aj iné spôsoby ako eliminovať strach, ale pocit z neznámeho stále je. Počas rokov, ktoré tento šport robím aj ako inštruktor, sa stalo raz, možno dvakrát, že ľudia pred zoskokom cúvli. Neurobili posledný krok – a ľutovali to. Z technického hľadiska to nie je nič zložité, asi ako keď sa hodí vrece zemiakov. Všetko je zabezpečené. Zo zeme sme v spojení vysielačkou, na záložnom padáku je špeciálny bezpečnostný systém... Tí, ktorí to robia dlho, považujú tento šport za bezpečný,“ hovorí Ján Vrbický.

Nemôžete si skočiť len tak. Najprv vás čaká príprava – niečo ako výcvik v autoškole, ale v úspornejšom čase. Inštruktor parašutizmu priznáva, že výcvik je skôr varovaním pred nástrahami, ktoré by sa mohli stať. Vďakabohu je to väčšinou iba teória. Vysvetlia vám, čo vám hrozí, čo vás čaká, ako sa otvára padák...A ako si máte poradiť v mimoriadnych situáciách. Nuž a zachrániť sa, keby „horelo“. Najhoršie boli okrúhle padáky, pri ktorých ste mohli skončiť v korune štvormetrového stromu. Netuším, ako by som zliezla, v lezení po lane som nikdy nemala plný počet bodov. Dnes, keď sa používajú iné typy padákov – krídlové - sa viete správne nasmerovať na bod pristátia. Ak nastane situácia, v ktorej treba poradiť, aj človek v strese zapne „radary“ a spomenie si na dobré rady. V lietadle je ten, kto do poslednej chvíle dáva pozor, aby parašutista mal všetko v poriadku. A na vás záleží, ako si to užijete. Inštruktor zo zeme je s vami stále v spojení a komunikuje. Vy s ním nie. Však čo mu poviete – bojím sa?

„Otvorenie padáka nie je problém, horšie je pristátie“, konštatuje Ján Vrbický. „Vždy sa musí pristávať oproti vetru, do vymedzenej plochy, pred pristátím urobiť správne manévre. Ak je padák otvorený, jedinou úlohou človeka je, aby správne pristál. Keď je vo vzduchu prvý raz, nerozmýšľa nad tým, ako je tam krásne. Ale skúsený parašutista si to vie užiť. Je to ako v autoškole, tiež si človek prvý raz nevychutná jazdu.“

Robiť to ako „profík“ nie je maličkosť

Okrúhle padáky nahradili krídla, ktoré lietajú tak trochu ako lietadlo. Tie okrúhle ešte využívajú vojaci – „prepadové komandá“, aby sa rýchlo a presne trafili do cieľa. V civilnom sektore sa už nepoužívajú. Krídlom si môžete vychutnať let a riadite ho dvomi šnúrami. Platí pravidlo: v každej situácii zachovať chladnú hlavu. Ján Vrbicky sa smeje, že v bežnom živote mu chladná hlava nehrozí. Pri skákaní áno: „Keď nejde o život, nejde o nič a tu o život ísť môže. Takže som chladnokrvný a rozmýšľam...“ Nie je to hra o guličky. V žiadnom slova zmysle. Dokonca je aj finančne náročná. Pýtam sa, či je medzi padákmi cenový rozdiel ako medzi autami alebo topánkami... „Stoja maximálne do 250 tisíc. Kvalita sa líši dizajnom, možno trochu materiálom, ale v praxi veľký rozdiel nie je. U nás sa padáky nerobia, vyrábajú sa v Čechách, najväčším výrobcom sú Američania.“

Bláznovstvo, alebo výzva?

Nemusíte mať super fyzičku. Stačí papier od lekára, že môžete absolvovať toto dobrodružstvo. Pre mnohých je to bláznovstvo, pre iných výzva, pre ďalšieho súčasť života. „Je to spôsob, ako sa dostať zo stresov“, hovorí inštruktor parašutizmu Ján Vrbický a zdá sa, že vie, o čom tento adrenalín je. Vyvetrá vám hlavu. Vyfúkne z nej chmúrne myšlienky. Uľaví sa vám na duši. Čo chcieť viac?

Voľný pád je len krátky okamih

Pre parašutistu je najúžasnejšou vecou voľný pád. Ťažko si ho predstaviť. Môžete sa pri ňom so svojou mamou (ak, samozrejme, je tiež parašutistka), držať za ruky a dať jej pusu. A spraviť salto. Alebo čokoľvek, čo sa dá robiť vo vzduchu, kde si môžete polietať okolo seba bez otvoreného padáka. V rýchlosti okolo dvesto kilometrov. V špeciálnej kombinéze naberiete podstatne väčšiu rýchlosť. Ak som pochopila dobre, minimálna výška pre skúseného parašutistu na otvorenie padáka je 600 metrov, pre bežného smrteľníka dvojnásobok. To ostatné je pád vo vzduchu, okamih, keď sa otestujete. Lietadlo, z ktorého vyskočíte, vraj nemá dvere, kto by ich v rýchlosti okolo 90 km aj otvoril? Sú i lietadlá s inou, podstatne razantnejšou rýchlosťou pre výskok parašutistu, takže to očovské je vlastne pohodlný a pokojný komfort pre začiatočníkov. Ak sa trafíte, môžete pristáť na molitanovom doskočisku ako do perín. V dobrých podmienkach sa dá na padáku pristáť celkom presne, čo robí aj Ján Vrbický na medzinárodných súťažiach. „Skúsených parašutistov nezaujíma lietať na padáku. Padák je na to, aby sa človek bezpečne dostal na zem. Voľný pád, to je relatívne krátky okamih, keď môžeš padať dole hlavou, hore hlavou... Padáme vedľa seba, ale keď vieme ovládať ruky, nohy, telo, dokážeme sa orientovať vo vzduchu, ako keby sme sa na ňom kĺzali. Treba vedieť zvládnuť telo, aby človek nepadal v kotrmelcoch...“

Kedysi v tomto športe dominovali muži, dnes si mnohé úspešné ženy, podnikateľky, manažérky potrebujú vyventilovať problémy. Aj ženy majú odvahu vykročiť do neznáma.

Aké je „lietať“? Každý to dokáže?

Ján Vrbický je inštruktorom lietania v Aeroklube Očová. Tento džob mu prischol v rámci rodovej línie. A našiel sa v ňom. Reprezentuje Slovensko na medzinárodných súťažiach, ale vie, že z tejto branže nezbohatne. Baví ho to. Tuším, že je jedným z mála ľudí, ktorí by dokázali prekonať môj strach z výšky. Možno. Lebo strach je niekedy pánom Pravým. No určite je prvým človekom, pri ktorom som zauvažovala, aké je to „lietať“. A skočiť do neznáma len tak, pre radosť.

Jaroslava BADÁNIOVÁ

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  8. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Osem výnimočných slovenských hotelov pre zaslúžený odpočinok 9 958
  2. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 9 503
  3. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 9 232
  4. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 309
  5. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 7 844
  6. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 550
  7. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 7 276
  8. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 105
  9. 5 zmien, ktoré so sebou prináša menopauza. Ako sa pripraviť? 6 822
  10. Slovensko v operácii Barbarossa 6 689
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Sládok bol aj kapitánom Detvy - ilustračné foto

Pod Pustý hrad prichádza tvrdý zadák.


TASR 23 h
Tréneri slovenskej reprezentácie počas jedného z tréningov na MS v Rige

Veľký rozhovor s Andrejom Podkonickým nielen o svetovom šampionáte.


11. jún
Róbert Boženík ako mladší žiak Terchovej. Stojí v hornom rade druhý sprava, jeho prvý tréner Marián Zajac stojí v hornom rade prvý zľava.

Michal Ďuriš, Stanislav Lobotka, Róbert Boženík, Peter Pekarík a ich inšpiratívne príbehy.


10. jún
Na tému elektrobicykle a ich údržba sme sa rozprávali s cykloexpertom Petrom Kaczorom z Intersportu.

Radí cykloexpert Peter Kaczor z Intersportu.


11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Auto sa čelne zrazilo s autobusom medzi Pukancom a Uhliskami.


11. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Ako ho poznáte, kontaktujte ochrancov zákona.


(mb) 11. jún

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


18 h

Už ste čítali?