Korytárky - Celoslovenská prehliadka fujaristov v Korytárkach je jedinečným sviatkom jedinečného hudobného nástroja – fujary. Veď práve v tejto podpolianskej obci má sídlo Spolok slovenských fujarášov. Posledný, ôsmy ročník prehliadky, na ktorú pozvali šesťdesiat fujaristov skončil uplynulú nedeľu. Predstavili sa hudobníci, aj výrobcovia... Na jarmoku remesiel. Dokonca sa s výrobou fujary mohli návštevníci zoznámiť úplne detailne. Nielen zvuk fujary sa niesol Korytárkami v sobotu popoludní, kedy sa pred domom kultúry začal program Reč pastierov. Fujare v ňom síce patrilo čestné miesto, no diváci si mohli vychutnať pohľad na folklórne umenie v rôznych podobách. Každý milovník folklóru si určite prišiel na svoje. Hlavný program začal o šiestej v kultúrnom dome a skončil o ôsmej. Po ňom sa do sýtosti mohli všetci zabaviť na ľudovej zábave až do rána. V nedeľu sa prehliadka fujaristov spojila s oslavami v kostole a záverečný galaprogram bol vlastne vyvrcholením ôsmeho ročníka prehliadky fujaristov.
„Túto fujaru mi urobil Dušan Holík z Očovej,“ povedal nám šesťdesiatsedemročný Daniel Kollár zo Šumiaca. Medzi desiatkami fujár jeho vynikala. Nemala žiadne ornamenty. Na prvý pohľad kus hrčavého dreva. Takým mala ostať – výrobca zrejme uznal, že príroda tento kus dreva už dostatočne vyzdobila, tak načo pridávať ďalšie. Fujarista si ju však nevedel vynachváliť. „Dobre mi pasuje, je vyladená do áčka,“ skonštatoval. A chýbajúca výzdoba? Na to len mávol rukou. „Z koľkých pekných žien sú k... Táto moja fujara škaredá má pritom krásny hlas.“ Hrčavá fujara je jeho štvrtou v poradí, doma má ešte jaseňovú, javorovú a bazovú. Z bazy je aj hrčavá. Daniel Kollár uvažoval aj o tom, že by sa sám pustil do výroby, no nástroje sú vraj veľmi drahé. „Je to však mojim snom – vyrobiť fujaru a potom na nej hrať,“ dodal. Celý život robil v lese, neskôr mu operovali nohy. Ostal doma, už mal tak či tak ísť na dôchodok. Potreboval niečo robiť, veď od nečinnosti by sa zbláznil. A tak sa začal učiť hrať na fujare, veď po tom vždy túžil. V Korytárkach vystupoval veľmi rád, na prehliadke bol už piaty raz. Doma nemá kde. „Šumiacania nechcú fujaristov, tak idem tam kde ma chcú. Medzi kamarátov... Veď načo sa budeš trepať do raja, keď ťa svätí nechcú,“ zasmial sa fujarista a dodal: „Fujara je kráľovský nástroj. Keď hrám spadne zo mňa všetko. Clivotu zaháňam práve hrou na fujare. Má len tri dierky, no vyrozpráva ti žiaľ veľký i radosť veľkú.“ Smolu mal pri ceste do Korytárok, na benzínke v Brezne mu ukradli z auta čižmy. Išiel platiť za natankovaný benzín a nejaký chytrák mu zatiaľ čižmy vzal. Šesťstokorunové, pravdaže za socializmu. A teraz? „Viac ako dvetisíc,“ dodal fujarista.
(ms)
