O našom takmer neporaziteľnom štvorkajaku, ktorého neúčasť vo Zvolene mrzela mnohých nadšencov kanoistiky, sme sa porozprávali s reprezentačným trénerom Pavlom Blahom. Ten nám prezradil niekoľko zaujímavých poznatkov, ktoré sa dotýkajú práve štvorice úspešných reprezentantov Michala a Richarda Riszdorferovcov, Erika Vlčeka a Róberta Erbana.
Pán tréner, ako sa s odstupom času pozeráte na úspech štvorkajaku v Račiciach, kde na ME vyhral na 1000 metrov a aj na 500-metrovej trati?
Naša štvorka je zvyknutá vyhrávať permanentne od roku 1992. Oproti vlaňajším ME, keď sme v Poľsku vyhrali len tisícku a zajazdili sme neoficiálny európsky rekord s vetrom v chrbte, sú tieto víťazstva cennejšie, pretože kanoistická svetová špička sa čoraz viac vyrovnáva.
Keď sa pozrieme na tento šport očami laika, čo rozhoduje o úspechu a neúspechu?
V prvom rade je potrebné aby mal pretekár vlohy na tento náročný šport. Veľmi dôrazne sa musí do pätnásteho – šestnásteho roku života, kedy by mala mať príprava hravú formu, venovať technickému tréningu. Neskôr je potrebné prejsť na profesionálnu prípravu a podriadiť všetko možnému úspechu. Z hľadiska posádky, teda K4, je dôležitá aj vyrovnanosť jej jednotlivých členov. Je zaujímavé, že títo borci sa v singloch nevedia presadiť, ale v K4 vytvoria neuveriteľnú silu. Platí to aj opačne, že najlepší svetoví singlkanoisti ešte nikdy nevytvorili silnú posádku. V neposlednej rade sú dôležité pre úspech aj podmienky pre prípravu a kvalitná loď.
Ako je teda rozložená sila v našom hviezdnom kajaku, ktorý žne samé úspechy?
V prvom rade je to o dôvere a dohode medzi chlapcami. Po viacerých skúškach sme sa vzájomne zhodli, že momentálne riešenie je najlepšie. Prvý sedí v lodi Richard Riszdorfer, druhý jeho brat Mišo, ktorý je zo všetkých najsilnejší a dodáva potrebnú dynamiku a silu. Tretím je pre potrebné ,,dlhé páky“, keďže podmienku spĺňa, Erik Vlček a posledný v nej sedí Robo Erban, ktorý jej vďaka skúsenostiam dodáva pozitívny impulz a správny smer. Chalani v tomto zložení fungujú veľmi dobre, takže zatiaľ vládne spokojnosť.
Na lodi si rozumejú dobre, vyhovujú si aj v súkromí? Tvoria dobrú partiu?
Tak ako by medzi seba nezobrali výkonnostne slabšieho, tak si medzi seba nepustia niekoho proti srsti ani v rámci partie. Samozrejme, že majú aj svoje hranice a do tých si nevchádzajú ani navzájom - nie všetko si vešajú na nos, pretože byť spolu dvadsaťštyri hodín denne niekoľko týždňov do roka dá psychike poriadne zabrať a hrozí z toho ponorková choroba. Uvedomujú si však, že partia je pre úspech najdôležitejšia.
Napriek tomu, dokážu sa niekedy, napríklad v tréningu, pohádať?
Najkonfliktnejší bol Juraj Bača, ktorý často nebol tolerantný k ostatným. Ono to vychádza z jeho povahy, pretože Juraj chce stále len vyhrávať a je až veľmi ,,pedantný“. Aj na tréningu a za každých okolností vyžadoval stopercentnú disciplínu a koncentrovanosť.
Príčinou jeho odchodu zo štvorkajaku po poslednej olympiáde, kedy ho nahradil Róbert Erban, bola teda povaha? Pomohla táto výmena?
Istým spôsobom áno. Dôležitým faktorom boli aj pobabrané olympiády, na ktorých sme mali vysoké ambície a tie sme nenaplnili, čo tiež narušilo vzťahy. Hlavne na tej poslednej bol na nás vyvíjaný veľký tlak, každý čakal zlato a nakoniec z toho bol ,,len“ bronz. Musím priznať aj ja, že forma chlapcov nebola správne využitá. A či výmena pomohla? Treba hľadieť na výsledky.
Vzhľadom na vek absolvujú chlapci možno už len jednu olympiádu a stále nemajú zlato. Láka ich zlatá medaila?
Chceme vyhrávať, ale ako som už povedal, svetová špička sa neustále vyrovnáva a konkurencia rastie. Poučení minulosťou nebudeme mať veľké reči, ale radšej zabojujeme priamo v preteku. Určite, že zlato z olympiády chlapcov láka a spravia preň všetko.
Na záver by som sa chcel spýtať na váš pohľad na preteky zorganizované vo Zvolene, na vytvorené podmienky a celkovú úroveň podujatia.
Z organizačného hľadiska musím dať klobúk dolu pred miestnymi zanietencami, pretože svojou obetavou prácou pripravili výbornú trať a zázemie pre pretekárov. Sledujem pozorne celé podujatie a vo Zvolene môžu byť s úrovňou spokojní. Verím, že pretekári presvedčia aj divákov a podajú dobré výkony.
Daniel Valach