Za pokus vraždy mu hrozilo doživotie, dostal osemnásť rokov

Na osemnásť rokov straty slobody s maximálnym stupňom stráženia odsúdil v piatok Krajský súd v Banskej Bystrici za pokus zločinu vraždy štyridsaťtriročného Jaroslava O. zo Zvolena. Kuchynským nožom bodol do brucha svoju o šesť rokov staršiu družku Máriu A. Hoci ostrie preniklo do tela na štrnásť centimetrov a zasiahlo osrdcovník i pľúca, Mária A. prežila. Podľa zásady trikrát a dosť mu hrozilo, že dostane výnimočný trest straty slobody, až doživotie. Len preto, že novela trestného zákona, ktorá začala platiť od 1. januára tohto roku, mu umožňovala uložiť aj nižší trest, dostal „len“ osemnásť rokov. Zdalo sa, že recidivista Jaroslav O. bol s trestom vyslovene spokojný.

Jaroslava O. odsúdil zvolenský Okresný súd za znásilnenie v roku 1991 na štyri roky. Nepoučil sa, lebo po niekoľkých rokoch ho ten istý súd, za ten istý trestný čin a za lúpež, odsúdil na osem rokov. Po prepustení na slobodu sa asi pred dvoma rokmi spoznal s  Máriou A. Spolu bývali na viacerých miestach, tam, kde im to momentálne dovolili, posledne v objekte bývalej kafilérie v Hornom Tisovníku. Mária neskôr vypovedala, že druh na ňu bezdôvodne žiarlil, zo žiarlivosti ju viackrát zbil. Všetko to vyvrcholilo takmer presne pred rokom - vlani 11. júla. Jaroslav O. odišiel ráno do Zvolena, vrátil sa okolo pol druhej popoludní. Hneď pri návrate rozbil okno a roztrhal periny, družku udrel po tvári a rozhádzal jej veci. Nožom, ktorý si vybral z igelitovej tašky, na ňu zaútočil, keď sedela na stoličke. Hneď na to odišiel z domu, pri odchode ale ešte povedal: „Už skapínaš!“ Nôž si z rany vytiahla sama, na krik pribehol sused a zariadil odvoz poranenej do nemocnice.

Dôkazy naznačovali, že Jaroslav sa na čin pripravoval. Keď sa vracal zo Zvolena, pred susedkou prehlásil, že ide pichnúť nožom svoju družku. Snažila sa mu to vyhovoriť, no on prehlásil: „Ide zima a v base mi bude lepšie!“ O družkinej smrti bol asi presvedčený, lebo susedom po čine zakričal: „ Už je mŕtva, pichol som ju priamo do srdca!“

Jaroslav O., ktorého vo väzení viedli ako chronického sebapoškodzovateľa, známeho prehltávaním celých lyžíc, na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že si na nič zo skutku nepamätá. V záverečnom slove sa zmohol len na: „Je mi to ľúto!“

Rozsudok zatiaľ nie je právoplatný.