Všimli si ho náhodou – prechádzajúc autom okolo... Boľševník!!! Tie tri výkričníky si zaslúži. Uprostred Zvolena na Ulici Janka Jesenského zarastá prázdne miesto, na ktorom stál v minulosti dom. Ten zbúrali. „Na mieste sme zistili, že naozaj ide o boľševník obrovský,“ povedal nám Miroslav Jarný, krajinár zo zvolenskej Správy Chránenej krajinnej oblasti Poľana. Rastlinu okamžite postriekali chemickým prípravkom a všetko oznámili mestu. „Pravdepodobne tam rastie už dlhšiu dobu, zrejme bol i v záhrade objektu. Po zbúraní budovy sa semená rozšírili aj mimo plochy. Rastú tam staršie asi troj – štvorročné jedince, ktoré idú do kvetu. V ďalšej časti zasa vyrastajú malé rastlinky,“ dodal. Boľševník je mimoriadne expanzívna rastlina, rýchlo sa šíri do okolia. Pre človeka je navyše nebezpečný, veď bunkové šťavy pôsobia mimoriadne agresívne na ľudskú pokožku, na ktorej ostávajú ako po popálenine vodnaté pľuzgiere. Pôsobenie boľševníka prirovnávajú k bojovej látke Yperit. S intenzitou slnečného žiarenia sa účinok boľševníka znásobuje. Navyše sa rany ťažko hoja a ostávajú po nich trvalé následky.
Boľševník, ktorý pochádza z Uralu, je na pohľad pomerne atraktívny, nie nadarmo ho pôvodne pestovali ako okrasnú rastlinu. Rástol dokonca na námestí vo Zvolene, ľudia si ho rozniesli i do svojich záhrad, až kým sa nezistilo, aké má na človeka účinky. Byle – duté rúry majú priemer aj desať centimetrov a najmä pre deti sú lákavé. Čo tak urobiť si z nej trúbu alebo ďalekohľad? Popáleniny ich však rýchlo vyvedú z omylu – prídu hneď na to, že to nebol dobrý nápad.
Tak, ako je impozantný boľševník, rovnaký je aj jeho kvet. Biely až do ružova sfarbený kvet má priemer i pol metra. Na jednom dozrie až niekoľko tisíc semien, tie sa do okolia rozšíria vetrom alebo vodou. Často sa šíri popri vodných tokoch. „Aj keď ho chemicky ošetríme, odstraňuje sa ťažko. Ak sa už semená dostali do pôdy, tak schádzajú veľmi dlho. Klíčivosť majú aj desať rokov,“ dodal M. Jarný. Minimálne desať rokov chemických postrekov je potrebných na likvidáciu schádzajúcich rastlín. Aby nevyrástli, aby semená nedozreli... Nebezpečenstvo spočíva tiež v prenose zeminou. Keby sa na mieste začalo niečo stavať a zeminu budú odvážať, odvezú tiež semená boľševníka. A ten sa môže veselo šíriť ďalej. Tak ako sa dnes šíri napríklad pri Očovej, kde si s ním tiež nevedia poradiť.
Človek pomáha prírode
Okrem boľševníka sa pracovníci CHKO Poľana podieľajú na likvidácii všetkých inváznych rastlín, ktoré im určuje zákon. Likvidujú napríklad pohánkovec, zlatobyľ a netýkavku... „Tieto však nemajú negatívny vplyv na človeka. Iba vytláčajú iné – pôvodné druhy rastlín,“ dodal krajinár Miroslav Jarný. Človek vlastne pomáha prírode. Niektoré rastliny by boli bezmocné pri expanzii agresívnych rastlinných druhov, často dovezených z iných kútov sveta.
Pokuta za boľševník?
Podľa zákona musí nebezpečnú rastlinu zlikvidovať vlastník, užívateľ a správca pozemku. V tomto prípade ide vraj o súkromný pozemok. Nepatrí mestu, hoci je pravdepodobné, že sa boľševník onedlho rozšíri aj na pozemky mesta, ktoré pracovníci Správy CHKO Poľana upozornili. To by malo konať a upozorniť vlastníka samotného. „Ak sa nebude v tomto konať, posunieme to na obvodný úrad životného prostredia, ktorý má možnosť vyriešiť to aj cez sankcie,“ dodal Miroslav Jarný.
Milan SUJA