K svojim sviatkom sa správa vlažne
Ján Hambacher, primátor Krupiny, oslavovať vo veľkom nezvykne. „Ja sa k svojim meninám aj narodeninám správam veľmi vlažne a nerobievam žiadne veľké oslavy,“ prezrádza. „Samozrejme, dobre mi padne, keď si na mňa spomenú priatelia a známi a poblahoželajú mi. Mal som naozaj celý rad gratulantov, kopec ‚esemesiek‘ aj písomných gratulácií, inak však mojim sviatkom nevenujem mimoriadny záujem.“ Ján bol všedným pracovným dňom, mal som iné povinnosti a v živote sú aj dôležitejšie veci ako pripomínanie si vlastných sviatkov. „Výnimkou boli jeho šesťdesiatiny, ktoré oslávil v marci. To už nemal šancu odísť z úradu pred polnocou a narodeniny náležite oslávil. Medzi inými mu blahoželal celý ansámbel magistrátu a tiež krupinskí školáci. „Bol som z takého množstva gratulantov šokovaný, ale príjemne. Verím, že 90 percent gratulantov to myslelo úprimne a práve to je pre mňa najkrajší darček,“ dodáva. Meno zdedil po svojom otcovi a starom otcovi, tým sa však dynastia Hambacherovcov s menom Ján zatiaľ skončila. „Som demokrat. Demokraticky sa k otázke mena musela vyjadriť aj manželka a museli sme sa zhodnúť na tom, že sa bude volať Richard,“ smeje sa. Charakteristiku osôb podľa mena považuje za nezmysel a neverí ani charakteristike podľa zverokruhu. Je narodený v znamení rýb, ktoré sa považujú za tiché a nepriebojné tvory, primátor však zdôrazňuje, „aj šťuka či piraňa je ryba a to sú nebezpečné tvory. Neprikladám tomu žiadne súvislosti s povahou človeka, je však pravdou, že ako ryba rád trávim voľný čas pri vode.“
Peter Randuška je známy kulinár
Peter Randuška, prednosta Obvodného úradu vo Zvolene, je známy kulinár a odborník na gastronómiu, preto nás prekvapil konštatovaním, že s kolegami v práci meniny oslavuje skromne; potrasením rukou a krátkym posedením pri šálke kávy či čaju. Hneď to však aj vysvetlil. „My oslavujeme sviatky naraz viacerí dodatočne. Spravidla v piatok, keď je pekne, si vyberieme pol dňa dovolenky a na kolegovej chate oslávime sviatky naraz viacerí. Dodatočne. Tento rok sme to zatiaľ nestihli, pretože variť v takých extrémnych horúčavách by nás nebavilo a ani jesť by nám asi veľmi nechutilo.“ Menu spoločných osláv tradične pozostáva z dvoch chodov. Prvým je francúzska špecialita chou crout, čiže bravčové údené koleno varené v kyslej kapuste s celými zemiakmi. „Potom to naservírujeme na veľkú spoločnú misu, koleno s kapustou a vedľa toho zemiaky,“ dopĺňa. „Druhým chodom je klasický guláš; bravčový alebo aj miešaný, ak je už k dispozícii divina. Kolienko má na starosti kolega, na guláši sa podieľame všetci spoločne.“
Peter Randuška hovorí, „varenie je pre mňa relaxom a potešením, takže aj doma zvyčajne pri významnejších príležitostiach varím ja.“ Doma však meniny zvlášť neoslavuje. „Skôr narodeniny,“ prezrádza. „Na meniny mi gratuluje široký okruh priateľov, takže v rodine si to viac-menej pripomenieme len gratuláciou, darčekom a večerou v reštaurácii. Aj tento rok mi blahoželalo mimoriadne veľa ľudí, čo ma naozaj teší. Je to dobrý pocit. Dokonca aj telefónom až z Kanady, čo ma naozaj milo prekvapilo, že tisíce kilometrov odtiaľto si niekto spomenie na svojho bývalého učiteľa. Možno aj preto, že som ho učil angličtinu a pripravoval na cestu do zahraničia.“
Ako darčeky dostáva najmä knihy alebo fľašu dobrého kvalitného vína. „Kto ma pozná, vie, že takýto darček viem oceniť a aj si ho vychutnať. Aj knihy sú zväčša kulinárskeho zamerania, doma už mám vyše dvesto titulov.“ Prečíta vraj každú, vínko si však nedopraje každý deň. „Pre mňa je popíjanie vína znakom relaxu, takže pohárik vína si dám napríklad v piatok pri večeri, keď už začína víkend.“ Peter Randuška je odborník na vína a keď doma pripravuje nejakú „kulinárčinu“, víno k nej kupuje nielen podľa farby, ale aj podľa chuti. V tomto smere je skúsený, aj o vínach už prečítal kopec literatúry a chute už má otestované. „S nostalgiou spomínam na časy, keď som učil na tunajšej technickej univerzite. So študentmi sme pravidelne usporadúvali vo Finkovej kúrii takzvané gastrovečery, kde každý, kto pôsobil v niektorej cudzej krajine, najskôr o nej porozprával rôzne zaujímavosti a večer sme zavŕšili niekoľkými chodmi jedál z danej krajiny. Sám som navštívil osemnásť krajín, a bez toho, aby som ochutnal tradičné národné jedlo, ani neodídem. Keby som neochutnal domáce špeciality, to akoby som tam ani nebol,“ dodáva.
Overili sme si, že v krčme meniny netrávil
Poslanca Mestského zastupiteľstva vo Zvolene Pavla Kuku sme na Petra a Pavla zastihli už pred štvrtou popoludní doma. „Aspoň máte dôkaz, že sa nekoná žiadna krčma,“ hovorí so smiechom. „Oslava menín, to je prípitok, štandardné potrasenie rúk a nejaký darček, ktorý má skôr nádych recesie. A to je všetko, žiadne veľké posedenie pri torte.“ S kolegami tiež neoslavoval, posedenie niekde na terase si nechali na pondelok. S nimi zvykne osláviť meniny, narodeniny už považuje skôr za intímnu záležitosť v kruhu rodiny. A hoci už počasie koncom júna láka von, party pod holým nebom nezvykne robiť. „Poblahoželáme si navzájom, pretože dvadsiateho deviateho oslavujeme v rodine viacerí. Aj otec je Pavol (historik a kronikár mesta, pozn. red.), môj syn tiež a brata mám Petra. Syn je však momentálne v Prahe, takže tá gratulácia bola iba cez telefón.“ Zaujímalo nás, čím si zvykne štrngnúť s gratulantmi. „Priznávam, som pivkár, ale pri takýchto príležitostiach to zvyčajne býva strik z bieleho vína.“
Pavlovia vraj vynikajú emotívnosťou a citlivosťou. Pavol Kuka rozmýšľa. „Citlivý? Skôr emotívny. Stáva sa to zriedka, ale keď sa rozčúlim, tak to už stojí za to. Skôr by som povedal, že sa snažím byť flegmatický, aj keď to nie je pravda,“ hovorí s náznakom humoru v tóne.
Pripravila: Ľuba MOJŽIŠOVÁ
