Keď porovnáte dva roky strávené vo Francúzsku, ktorý bol pre vás náročnejší?
Najväčší rozdiel bol v atmosfére, ktorá počas týchto rokov v klube vládla. V prvom sme pociťovali oveľa väčší tlak zo strany vedenia, pretože sme hrali druhú ligu a mali sme postúpiť. V súťaži hralo štrnásť mužstiev a do prvej ligy sa mohli prebojovať len dve. Toulouse sa chcelo jednoznačne vrátiť medzi špičku. Tento rok sme ako nováčik mohli hrať v prvej lige uvoľnenejšie. Aj z osobného hľadiska považujem prvý rok za zložitejší. Človek sa potrebuje v novom prostredí rozhľadieť, keďže všetko naokolo je pre neho nové. Druhý ho už potom veľmi nemá čím prekvapiť.“
Vedenie vám určite stanovilo aj prvoligové ciele. S akými ambíciami ste sa vrátili medzi elitu? Naplnili sa očakávania?
Zo začiatku bolo prioritou udržať súťaž pre ďalšiu sezónu. Keďže sa nám darilo nad očakávanie, veď druhé miesto po polovici odohraných zápasov nečakal nikto, menili sa aj ciele. Mali sme zabojovať o play-off, ktoré hralo prvých osem mužstiev. Nakoniec sme obsadili deviate miesto a sezóna sa pre nás skončila.“
Zavládla spokojnosť? Alebo aj mierne sklamanie, keďže vyraďovacie boje ste mali na dosah...
Určite prevláda spokojnosť, aspoň u hráčov. Funkcionári možno dúfali aj v nejakú pohárovú miestenku, čo sme pociťovali miernym tlakom hlavne v závere súťaže. Ja sa na to celé pozerám reálne a s dosiahnutým som spokojný. Mali sme úzky káder, sezónu odtiahlo deväť hráčov. Niektorí sa navyše v jej priebehu zranili.“
Tretí rok pôsobíte v zahraničí. Rodinka, ktorá sa pred dvomi mesiacmi rozrástla o synčeka, žije vo Francúzsku s vami. Spájate s touto krajinou aj svoju najbližšiu budúcnosť?
S vedením sme sa dohodli na predĺžení zmluvy, keďže sme boli so vzájomnou spoluprácou spokojní. Život v krajine pod Eiffelkou mi vyhovuje, páči sa mi a aj rodine. Vedenie klubu mi vychádza vo všetkom v ústrety a všetci sa tu cítime v pohode, takže na zmenu prostredia nie je dôvod.
Zvykli ste si už na rolu otca? Vyrastie z Patricka nádejný športovec, volejbalista?
V prvom rade som rád, že je zdravý. Spáva už celkom dobre a na ostatné veci, ktoré k tomu samozrejme patria, si pomaly zvykám. Či v budúcnosti bude športovať, dokonca hrať volejbal, odpovedať neviem. Môžem však zaručiť, že k športu ho viesť budem. Určite pochodíme rôzne športové podujatia, pretože ja tiež holdujem viacerým športovým činnostiam. Uvidíme, čo ho chytí za srdce, čo ho najviac osloví. ,,Znásilňovať“ ho ale nebudeme. Každopádne, radosť mi robí už teraz.
Vráťme sa k volejbalu. V priebehu roka ste sa ospravedlnili reprezentačným trénerom, že z rodinných dôvodov sa nezúčastnite kvalifikácie ME. Sledovali ste počínanie svojich spoluhráčov? Kedy sa k nim opäť pripojíte?
Chlapcom držím palce. Majú to skvele rozohrané, veď na postup im stačí získať bod v zápase s Čechmi. Určite to zvládnu. V kútiku duše im aj závidím, ale svoje rozhodnutie by som nezmenil ani teraz. Návrat? Pravdepodobne už v polovici augusta, kedy sa začína hrať Európska volejbalová liga. Verím, že znovu dostanem dôveru od trénerov a do tímu sa vrátim. Na partiu sa už strašne teším.
Leto je čas dovoleniek a oddychu. Ako relaxujete? Pozriete si aj svetový šampionát vo futbale?
Pasívne oddychujem a sem-tam si zahrám plážový volejbal. Samozrejme, že sledujem aj MS vo futbale. Fandím Francúzom, veď ich krajina ma živí (smiech). So spoluhráčmi som sa naťahoval aj počas prípravného zápasu našich, ktorý sa hral práve vo Francúzsku. Po zápase sa ma pýtali, v ktorej skupine hráme na MS (smiech).“
Daniel VALACH
