Národná diaľničná spoločnosť doteraz pri výstavbe rýchlostných ciest nikdy neriešila Zvolen komplexne. Vo Zvolene sa rýchlostné cesty začínali alebo končili. Pôvodne chcela diaľničná spoločnosť viesť rýchlostnú cestu v polohe jestvujúcej štátnej cesty I/50 v smere na Lučenec, čím by R2 preťala Zvolen na dve časti: mesto a sídlisko Sekier. Výstavbe by za obeť padli aj niektoré rodinné domy v časti mesta Môťová. Po rokovaniach s mestom pristúpila spoločnosť k alternatívnemu návrhu riešenia severným alebo južným obchvatom.
Začiatok úseku pri oboch variantoch je v križovatke Budča a koniec úseku je v budúcej križovatke pri Zvolenskej Slatine. Komunikácie sú navrhované ako štvorpruhové.
Južný aj severný obchvat má niekoľko variantov, Zvolen sa zasadzuje za severný. Trasa dvoch variantov vedie ponad Borovú Horu a Bakovu Jamu, jedna obchádza Lieskovec severne, jedna južne. V treťom variante je navrhnutá trasa popri južnom okraji Sliača a pokračuje sliačskou dolinou a popri Lukovom. Dopravoprojekt, ktorý spracoval technickú štúdiu na obchvaty, už pripravuje projekt na tieto dve alternatívy. Zároveň sa začne posudzovanie vplyvov na životné prostredie, pričom musí byť rešpektované ochranné pásmo I. stupňa prírodných liečivých zdrojov v Sliači a Kováčovej a ochranného pásma Arboréta Borová Hora.
Trasa južného obchvatu po križovatku pod Pustým hradom sleduje existujúcu cestu I/50 a jej pokračovanie je navrhnuté južne od zvolenského sídliska Sekier.
(moj)
