V rodine Jablonských majú nevšednú rodinnú tradíciu. Riešenie krížoviek a hádaniek. Najmladší Jaroslav, ktorý pracuje ako učiteľ, hovorí, že s týmto koníčkom začal už jeho starý otec. Mal vraj len jeden starý slovník, pomocou ktorého „zvládol“ takmer všetko. „Rád som si v ňom listoval. Dnes by to už určite nestačilo, najmä pri ťažších súťažiach,“ hovorí. Vie, o čom sú dnešné takéto súťaže. V apríli sa zúčastnil na celoslovenskom turnaji v riešení krížoviek a hádaniek. „Súťažilo sa v dvoch kategóriách. Kategória A rieši ťažšie úlohy, B – ľahšie, aj keď niekedy sú aj v „béčku“ pomerne náročné pasáže. Najprv sa riešili dve krížovky, ku ktorým sme dostali len legendu, na obrazec sme museli prísť sami. To je bežný turnajový spôsob. Po krížovkách sme riešili 30 hádaniek. Kto ich prvý správne vyriešil, pripísal sa mu bod, ostatní už nezískali nič. Mne osobne viac vyhovujú hádanky z listu. To znamená, že vidím všetky hádanky a mám na ich riešenie hodinu. Pri rovnosti bodov rozhoduje potom čas. K vedomostiam sa musí pridať i šťastie, samozrejme i veľká pozornosť, aby človek nespravil chybu. Mne sa to tentokrát podarilo. Vyhral som krížovky aj hádanky a stal som sa celkovým víťazom. Na turnaji, ktorý patrí medzi najstaršie svojho druhu na Slovensku, sa zúčastnilo 56 krížovkárov a hádankárov z celého Slovenska,“ spomína. Aj na to, ako ho ku krížovkám priviedol otec, ktorý ho naučil lúštiť základné druhy. Začal v siedmich rokoch jednoduchými, ktoré boli v detských rubrikách. Potom vyskúšal aj tie pre dospelých. K hádankám sa dostal neskôr, keď pochopil systém ich riešenia. Na súťaž sa odvážil až v roku 2002. Na otázku, aký najťažší „rébus“ v živote riešil a ako dlho mu to trvalo, hovorí: „Za najťažšie považujem riešenie krížovkárskych korešpondenčných súťaží. Momentálne robím dve české súťaže, kde mi dodali len legendu a ja musím podľa nej vytvoriť obrazec krížovky. Posiela sa celé riešenie, kontroluje sa každé políčko a dávajú sa trestné body. V týchto súťažiach sa najviac naučím, pretože sa tam nepoužívajú bežné výrazy. O náročnosti svedčí počet kníh, ktoré sa pritom používajú. Bežne je ich okolo sto. Vyriešenie takejto krížovky trvá často aj dva týždne, overovanie správnosti výrazov ďalšie dva. Inak pomáham otcovi pri riešení prešmyčiek, tam sa tiež nájdu dosť ťažké úlohy,“ odpovedá.
Jaroslav Jablonský sa zatiaľ nezúčastnil na žiadnej vedomostnej súťaži, aj keď šanca na úspech by tu určite bola. Koníček mu prináša relax , pritom z neho majú „osoh“ aj iní. Keďže je učiteľom na základnej škole, zaujímavé informácie z niektorých súťaží využíva na hodinách prírodopisu a zemepisu. S otcom organizujú krížovkárske turnaje pre deti, či už súťaže jednotlivcov, alebo družstiev. Tento rok pripravujú už tretí ročník. Jaroslavova manželka Elenka, ktorá je učiteľkou, má pre koníček svojho manželka pochopenie. Aj keď niekedy krúti hlavou na tým, čo všetko rieši.
Ak by ste si mysleli, že Jaroslav sedí len doma zatvorený v izbe a lúšti a lúšti, mýlite sa. Má aj ďalšie koníčky. Dlhé roky hrá v rockovej skupine, má rád prírodu a veľmi rád chodí s otcom na hríby a turistiku. Rád cestuje, spoznáva rôzne krajiny, zaujíma sa o architektúru. Ale predsa len, krížovky sú krížovky. Sám je ich autorom a prispieva do viacerých časopisov. Okrem toho sa venuje tvorbe krížovkárskych slovníkov a momentálne pracuje na slovníku svetovej mytológie.
Iveta Hažíková
