Zvolenský hokejový odchovanec Miro Brumerčík pôsobil posledné tri roky v Chorvátsku. Spoločne s Viliamom Chovancom, Jozefom Voskárom, Robom Mokrým a posledne aj s Dušanom Pohorelcom hrával za Medveščak Záhreb, ktorý trénoval ďalší Zvolenčan Šaňo Čanky. ,,Náš klub je najsilnejším a najbohatším klubom za posledných desať rokov v tamojšej lige, v ktorej hrajú štyri mužstvá. Zároveň sme hrali spoločne s najlepšími celkami z Maďarska a Slovinska Interligu, pretože v domácej súťaži sme nemali konkurenciu,“ približuje ,,Brumo“ a pokračuje: ,,Hokej je v Chorvátsku stále v plienkach. Všetci domáci hráči ho hrajú zo zábavy popri svojich zamestnaniach. Preto všetci zainteresovaní privítali Interligu, v ktorej sa hrajú kvalitnejšie zápasy. Je pre nich prioritná a navyše získavajú v nej väčšie skúsenosti. Domáci si uvedomujú, že len tak budú napredovať.“ Posledná sezóna im nevyšla podľa predstáv, v jej priebehu sa im zranilo veľa hráčov. Disponovali úzkym kádrom. Legionári v mužstvách sú profesionálmi a Miro si starostlivosť o nich pochvaľuje nielen po hokejovej stránke. Navyše vytvorili dobrú partiu, ktorej základ tvorila slovenská enkláva. ,,Hokej nepatrí v krajine medzi najpopulárnejšie športy. Napriek tomu sa nám snažili vytvoriť adekvátne podmienky, samozrejme, v rámci svojich možností. Ani divácky záujem nebol veľký, ale mali sme napríklad dvanásť pravých ,,medveščakov“ a tí by nás prišli povzbudiť aj na koniec sveta. Super - pre takých sa hokej hráva.“ Na život v Chorvátsku si zvykla aj Brumerčíkova rodina, ktorá s ním bola od začiatku jeho angažmánu. ,,Na dobré si človek zvyká rýchlo. Všetci sme boli spokojní, život v tejto príjemnej krajine sa nám páčil. Momentále riešime dilemu, pretože manželka sa má vrátiť po materskej dovolenke do zamestnania a dcéra nastupuje do školy. Uvidíme.“ Na druhej strane boli spokojní s Mirom aj chorvátski zväzoví funkcionári, ktorí mu možnosť reprezentovať ich krajinu. Keďže spĺňal podmienku, odohrať dve kompletné sezóny, po zvážení všetkých pre-proti sa rozhodol ponuku prijať: ,,Ako hokejista si dávam určité ciele a možnosť zahrať si na majstrovstvách sveta ma lákala. Motivovalo ma to, nabral som cenné skúsenosti a verím, že som pomohol aj chorvátskemu hokeju. Aj keď sme nesplnili cieľ - zachrániť sa a vypadli späť do céčka. Súperi boli predsa len o čosi ,,vyššie“. Získali nové poznatky, tragédiu z toho nikto nerobil.“ Napriek celkovej spokojnosti nevylučuje zmenu dresu. Pri rozhodovaní zaváži najmä rodina: ,,Ponúk je viacero, takže uvidíme. Poradíme sa v kruhu rodiny a zaujmeme stanovisko. Rodinná pohoda je pre mňa prvoradá.“
Daniel Valach