Nešťastie číhajúce na schodoch

Zvolen – Most pod Zvolenským zámkom, vedúci ponad železničnú trať a rieku Slatina, sa začína rozpadávať. Vlani náš týždenník upozornil na dieru v oplotení a nebezpečne trčiace káble po chýbajúcej lampe verejného osvetlenia. Na druhý deň bolo zábradlie aspoň provizórne zabezpečené a káble obmotané izolačnou páskou. Teraz sa objavil ďalší dôkaz rozpadu. Štvrtý stupeň kovového schodiska, ktoré vedie z mosta popri obchode s nábytkom, je v dezolátnom stave. Asfalt, ktorým bol pokrytý, chýba a oceľová mriežka, ktorá ho držala, je prehrdzavená. Už to nie je schod, len rám s poriadnou dierou uprostred. „Domáci“, ktorí po schodisku chodia denne, terén poznajú a dávajú si pozor, ale pre náhodného chodca je diera pascou. Stačí chvíľka nepozornosti, stačí nepozerať pod nohy, alebo po zotmení vkročiť na schodisko naslepo a človeku sa ľahko zachytí noha, v horšom prípade sa skotúľa po schodoch do viac ako dvadsaťmetrovej hĺbky. Následky? Môžu byť smrteľné.

Na hroziace nebezpečenstvo sme upozornili mestský úrad. Ako sme sa dozvedeli od Petra Valenta z odboru výstavby a životného prostredia, schodisko patrí k mostu a ten má v správe Regionálna správa ciest. „Podľa zákona o obecnom zriadení mesto by nemalo dávať peniaze na údržbu majetku, ktorý nie je v jeho správe,“ hovorí pracovník mestského úradu a dodáva: „Most je naozaj v zlom stave, zospodu z neho odpadáva betón rovno na trať. Už pred tromi rokmi sme sa zúčastnili na Regionálnej správe ciest prípravy jeho rekonštrukcie a odsúhlasili sme potrebnú dokumentáciu.“ Jeho slová potvrdil aj riaditeľ Regionálnej správy ciest vo Zvolene Ján Slúka. Podľa neho je rekonštrukcia pripravená, ale chýbajú peniaze. Banskobystrický samosprávny kraj namiesto požadovaných približne 50 miliónov korún totiž uvoľnil len minimálnu čiastku a tak sa nemohli pustiť do opráv mosta postaveného pred päťdesiatimi rokmi. Okrem toho povedal: „Podľa našej dostupnej dokumentácie schodisko nie je súčasťou mosta, bolo vybudované neskôr. Keďže sa stavalo dodatočne, nepatrí pod našu správu.“ Vlastníka teda niet a asi sa nenájde ani ten, ktorý by ho opravil. No len dovtedy, kým sa tu nestane nejaké nešťastie. Potom však bude neskoro.

J. SCHVARZBACHEROVÁ