Keď strach detí prerastá do fóbie a depresie

Deti sa boja všeličoho a ich strach nemusia vedieť rodičia bez odbornej pomoci zvládnuť. Potvrdzuje to aj psychologička Mária Sopková. „Hoci pracujem viac s dospelými, mala som niekoľko prípadov, keď prišli za mnou rodičia, že sa ich deti boja. Príčina ich strachu závisí aj od veku dieťaťa. U mladších sú to väčšinou traumy z tmy, pavúkov a obyčajne sa aj boja, keď sú samé. Sú to deti s úzkostnými poruchami. Staršie deti sa často boja školy. Do ordinácie prídu s bolesťami brucha, nevoľnosťou, večer nemôžu zaspať. Niekedy sa boja aj cestovať alebo verejne vystúpiť, napríklad pred spolužiakmi. Napríklad dieťa sa v škole neprihlási, lebo sa bojí pred ostatnými odpovedať, bojí sa, že nebude vedieť, má strach zo zlyhania. To je sociálna fóbia. Takéto stavy sa ale dajú liečiť. Ja uprednostňujem rodinnú terapiu. Ak sa dieťa bojí byť osamote, alebo keď je v tme, treba hľadať pôvod strachu najskôr v rodine, vo výchove. Pretože u dieťaťa takáto fóbia z ničoho nič nevznikne. Hoci sú niektoré deti labilnejšie a majú väčšiu tendenciu mať psychické ťažkosti, vždy závisí od rodičov, aký pocit bezpečia im dokážu poskytnúť. Čo sa týka strachu zo školy, uprednostňujem relaxačné tréningy, učím deti dýchať... V tomto prípade sa objavujú u detí ťažšie poruchy, až depresívne. Ak sú ťažkosti veľmi výrazné, tak je potrebná aj liečba liekmi, ktorá spadá do kompetencie psychiatrov.“

(schv)