Za rok len jedna zahraničná cesta
Miroslav Kusein sedí v kresle primátora Zvolena len rok a tak za túto krátku dobu absolvoval len jednu zahraničnú služobnú cestu do družobného mesta Prachatice. Bolo to neformálne stretnutie s podnikateľmi a vedením mesta spojené s prehliadkou historických pamiatok a kultúrnym programom v duchu podujatí Dni zlata a Poľná steska. „Mestečko je nádherné a verím, že raz sa nám sem podarí priviesť nielen pracovníkov mestského úradu ale aj občanov nášho mesta. Obyvateľom Prachatíc môžeme len závidieť ich starostlivosť o životné prostredie a kultúrne pamiatky. Všetky domy v historickom centre sú upravené a udržiavané. V tomto smere si od nich môžeme brať príklad,“ konštatoval Miroslav Kusein. A aké darčeky si priniesol domov? „Dostal som také základné veci, aké aj my odovzdávame našim partnerom. Myslím, že to bola knižná publikácia o Prachaticiach a iné maličkosti vrátane fľaše červeného vína. Ja som si kúpil malý suvenír, ale už si ani nespomínam aký,“ dodal zvolenský primátor. Vyplatenie nákladov spojených s touto cestou z mestskej pokladne odobrila mestská rada.
Z Bruselu si doniesol „Cikáčika“
Primátor Detvy Ján Šufliarský počas posledných štyroch rokov bol na viacerých zahraničných služobných cestách. Najskôr sa mu ťažko rozpamätávalo, no nakoniec si spomenul na cesty do Prahy a Mikulova, ako aj do družobného mesta Duchov v Poľsku. Náklady s nimi spojené hradili hostitelia a preto nebolo potrebné otvárať mestskú kasu. Aj ďalšie tri služobné cesty podľa primátorových slov nezaťažili mesto. „V Bruseli sme mali spoločné rokovanie predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska s českým ZMOS-om a rovnaké to bolo aj v Štrasburgu,“ hovorí Ján Šufliarský. Popri rokovaniach a návšteve organizácií Európskej únie im vraj na prehliadku miest zostala len hodinka – dve. „Z Bruselu som si na pamiatku priniesol sošku znázorňujúcu známu fontánu cikajúceho chlapca,“ spomína detviansky primátor. Naposledy cestoval do Nemecka na pozvanie firmy, ktorá bude stavať fabriku vo Vígľaši.
Ani na jednu služobnú cestu nezobral vlastnú manželku
Aj kroky krupinského primátora Jána Hambachera každý rok smerujú hlavne do miest, s ktorými má Krupina družbu alebo iné dlhoročné priateľské vzťahy. „Boli sme v Ukvaldoch, kde máme dlhoročné vzťahy a každú jar v Nepomuku na tradičnom stretnutí starostov spriatelených miest,“ vymenúva primátor. Množné číslo je na mieste, lebo okrem neho sa týchto ciest zúčastňujú aj poslanci mestského zastupiteľstva a riaditelia krupinských firiem a podnikov, aby mali možnosť nadviazať kontakty a vymeniť si skúsenosti. A hoci je zvykom, že na zahraničné cesty s primátormi chodievajú aj ich manželky, Ján Hambacher tvrdí, že tá jeho s ním na žiadnej nebola.„Po siedmych rokoch som do Buchvaldov zobral aj moje dievčence – sekretárky,“ priznáva primátor Krupiny. Čo sa týka financovania je vraj všetko v poriadku. Náklady síce platilo mesto, ale schválilo ich mestské zastupiteľstvo. Starostovia a primátori obcí okresov Zvolen, Krupina a Detva sa na jeseň chystajú v rámci ZMOS do Ríma. Takéto cesty organizujú každý rok za účelom získania nových kontaktov a výmeny skúseností. „Napríklad v Nemeckom Nordhausene sme sa stretli s predstaviteľmi regiónu a celý deň sme debatovali o financiách, komunálnom odpade, o fungovaní obcí v regióne a podobne. Samozrejme našiel sa čas aj na spoločenské povinnosti,“ vysvetľuje Ján Hambacher a ako príklad uvádza rokovania v Chorvátsku: „Po rokovaniach sme sa aj okúpali aj vypili vínko. Keďže Chorváti sú naša krvná skupina, priznávam, že nad ránom to vyzeralo veľmi zaujímavo.“ Najbližšia zahraničná návšteva, ktorú primátor absolvuje koncom júna, ho zavedie do Plzne. Stretnú sa tu zástupcovia šiestich spriatelených miest, pričom každé z nich postaví jedno futbalové mužstvo, ktoré bude súťažiť na „Stredoeurópskych futbalových hrách“. Už desať rokov ich organizujú a vždy v inom meste. Keďže pri oficiálnych návštevách býva samozrejmosťou aj výmena darčekov, chceli sme vedieť, aké dáva Ján Hambacher a aké na oplátku dostáva. „V poslednej dobe si už veľmi ani nemáme čo darovať. Jednoducho sme vyčerpali skoro všetky možnosti. A tak sa tešíme z toho, že sa stretneme a porozprávame.“
(schv)