Tohto roku prišla primátorovi zagratulovať najbližšia rodina a priatelia až v sobotu, šiesteho. „Počasie nám neprialo, bola zima. Sedeli sme na krytej terase nášho domu a preto sme sa aspoň nemuseli obávať, že nás prekvapí dážď. Zohriali sme sa dobrým guľášom, posedeli sme a pokecali...,“ hovorí Stanislav Koreň a dodáva, že jeho oslavy narodenín bývajú skromné. Nespomína si na výnimočné narodeninové párty, pretože také neboli. „Som obyčajný človek a aj moje oslavy narodenín sú obyčajné,“ hovorí. Také vraj boli aj počas jeho detstva. Hoci si na ne už veľmi nepamätá, s určitosťou tvrdí, že dnešné zvyky, kedy deti nosia svojim spolužiakom do škôlky či školy cukrovinky, sa v päťdesiatych rokoch nepestovali. „Zagratulovali mi a bolo. No, mamka mi vždy kúpila nejaký darček, hračku alebo niečo na oblečenie,“ dodáva. V rodine Koreňovcov sa aj výber darčekov riadi tradíciami. Dodnes primátor dostáva od rodiny košele, občas župan alebo iné oblečenie. Vôbec sa však neobáva, že mu skrine budú praskať vo švíkoch. „Hoci sú plné šiat, nemám obavy, že ich zožerú mole. Mám totiž veľkú spotrebu,“ smeje sa a na vysvetlenie ešte prezradí: „Niektoré dni sa idem aj dvakrát preobliecť. Takže takéto praktické darčeky zúžitkujem.“ I keď zvyk je železnou košeľou, môže sa ošúchať a preto nás zaujímalo, či primátor predsa len netúži po výnimočnom dare, ktorý by mu urobil najväčšiu radosť na narodeniny. „Čo si inšie priať...? Oblečenie a obutie mám, čo iné mi je treba? Možno len zdravie celej rodiny a spolupracovníkov,“ hneď si aj odpovedá na otázku. Podľa jeho slov ani v robote neorganizuje narodeninové oslavy v pravom slova zmysle. „Honosné oslavy a pitky neorganizujem. Nie som veľkým prívržencom alkoholu, tak aj preto. Kolegom uvarím kávu, ponúknem im zákusky, chvíľu posedíme a ideme domov. Taká je u nás obyčaj,“ hovorí. Povestný „primátorský“ guláš teda varí len na domácej pôde a vždy v júni aj poslancom mestského zastupiteľstva. Keďže každý kuchár má pri príprave jedál svoje malé či väčšie tajomstvo, zaujímalo nás, aké skrýva Stanislav Koreň. „Nemôžem sa chváliť, či hosťom môj guláš chutí alebo či je niečím výnimočný. Na jeho prípravu nepoužívam žiadne finty ani tajomné ingrediencie. V žiadnom prípade v ňom však nesmú chýbať suroviny, ktoré do dobrého gulášu patria. Hlavne dvojaké mäso – hovädzie a bravčové. Keďže každý správny guláš musí byť aj trochu čípoš, ten môj robím taký akurát, ani ženský, ani príliš štipľavý. Jednoducho musí mať grády, aby po jeho zjedení hostia dostali chuť aj na deci vínka,“ prezradil tajomstvo úspechu tohto jedla.
(schv)
