Počítače majú povinné i prváci
V prvej triede začína malý človiečik svoje školské putovanie. Väčšinou... V Základnej škole Júliusa Juraja Thurzu v Detve však otvorili aj nultý ročník, ako v jedinej škole v okrese Detva. Je určený pre žiakov, ktorí už dovŕšili vek povinnej školskej dochádzky, no dostali odklad. „Vyhláška určuje, že v triede môže byť od osem do štrnásť žiakov. Neučia sa čítať a písať, nemajú osnovy prvého ročníka... Všetky činnosti sú však zamerané na podporu grafomotorických zručností,“ povedal riaditeľ Bohuslav Ilavský. Škola má štyristošesťdesiatdeväť žiakov. Zameriava sa na jazyky a informačné technológie. Bez nich to v súčasnosti už nejde, sú takpovediac povinnými predmetmi. Ak chce škola vychovávať žiakov, ktorí sa bez problémov uplatnia na stredných školách, musí sa zamerať tak na výučbu jazykov ako aj na ovládanie počítačov. „Sme zapojení do projektu ministerstva školstva a Štátneho pedagogického ústavu Informatizácia základných škôl, ako jedna z dvadsiatich škôl na Slovensku. Dostali sme aj dotáciu, pretože pri tomto projekte sú vyššie náklady na výučbu. Nemôže ísť tridsať žiakov na počítače, ale iba dvanásť. Preto ich musíme deliť na skupiny,“ dodal riaditeľ Ilavský. Počítače sú povinné od prvého ročníka, takže zároveň s čiarkami a oblúčikmi robia žiaci prvé kroky s klávesnicou. Pre niektorých nie sú žiadnou novinkou, no veľa žiakov sa k počítačom posadí až v škole. „Vždy keď sa zavádza niečo nové, musí sa to najprv overiť. Je to výskumná úloha a zapojených je viacero škôl. Finančne projekt zabezpečuje ministerstvo školstva a metodicky Štátny pedagogický ústav v Bratislave. Overujeme vlastne nové učebné plány,“ povedal riaditeľ Bohuslav Ilavský. Po ukončení overovacieho procesu a následnom schválení ministerstvom si ich školy budú môcť vybrať ako ďalšiu alternatívu. Tento rok je posledným na overenie projektu, takže v najbližších školských rokoch by mali ísť naostro aj ostatné školy.
Informatizácia základných škôl - to sú zvýšené nároky nielen na žiakov ale aj na vyučujúcich. Pri počítačoch sedia žiaci na viacerých predmetoch, od výtvarnej po prírodovedu. Rozdelení do skupín... „Jedna skupina pracuje na predmete na počítačoch, druhá sa učí klasicky s učiteľom,“ vysvetlil riaditeľ. K počítačom sa dostanú žiaci prvého stupňa minimálne raz za týždeň. Overovanie projektu neprinieslo škole nové vybavenie, ministerstvo však pomohlo uhradiť zvýšené náklady na učiteľov. A technické vybavenie? „S tým sme si pomohli už predtým prostredníctvom iných projektov. V tomto smere sme zrejme najlepšie vybavenou školou nielen v okrese ale i v širšom okolí,“ dodal B. Ilavský. Škola disponuje troma počítačovými učebňami, v ktorých sú okrem počítačov aj dataprojektory, tlačiarne a ďalšie príslušenstvo.
Po prvom slovenskom námornom kapitánovi...
Čestný názov po detvianskom rodákovi - prvom slovenskom námornom kapitánovi Júliusovi Jurajovi Thurzovi nesie škola od roku 2004. Na začiatku bol projekt Mama otec, chcem žiť v Európe. Doň bolo zapojených viacero žiakov, ktorí si počínali viac ako dobre. Získali celoštátne ocenenie a hlavná autorka projektu navštívila dokonca Brusel.
Učiteľ, rodič a žiak...
Škola dokorán – Krok za krokom je najstarším realizovaným projektom v „štvorke“. Ide o alternatívny vyučovací program zameraný na individuálny prístup k žiakom a humanizáciu školstva. Realizuje ho Nadácia Škola dokorán. Vďaka nemu prišla „štvorka“ napríklad i k modelovým triedam, v ktorých sa lavice dajú poskladať do rôznych tvarov. V takýchto laviciach sedia žiaci prvého stupňa. Nejde však iba o lavice, dôležitejšia je zmena v pedagogickom prístupe. Od direktívneho k humánnemu... „Za najväčší prínos považujem spoluprácu s rodinou,“ povedal B. Ilavský. Tá je jedným z pilierov programu. Rodičia začali chodiť viac do školy, lepšie spolupracujú s vyučujúcimi. Možno aj preto, lebo sa s každým stretne učiteľ osamote. Lepšie povedané v trojici – učiteľ, rodič a žiak. Takéto stretnutie je vraj na nezaplatenie. Spoločný rozhovor môže oveľa rýchlejšie vyriešiť prípadné problémy. Nie ako na hromadnom rodičovskom združení.
Učitelia učili učiteľov
Školiace centrum Infoveku v „štvorke“ je jedným z dvoch v okrese Detva. Škola mala za počítačmi svojich kvalifikovaných pedagógov a preto mohla školiť cudzích. V okrese už vraj školeniami prešlo viac ako deväťdesiat percent učiteľov. Okrem detvianskej školy učiteľov školila aj Základná škola v Kriváni.
Americký lektor učil angličtinu
Prínosom pre žiakov no aj pre pedagógov bol pobyt amerického lektora v rokoch 1999 až 2001. Býval v školskom byte a učil, ako inak, angličtinu. Americký lektor prišiel do Detvy cez Americké mierové zbory, v súčasnosti už na Slovensku nepôsobia. „Veľmi nám to pomohlo,“ dodal riaditeľ. Navyše Američan David mal k učeniu skutočný vzťah a deti si ho obľúbili. Po ňom prišiel ešte jeden Američan, ten však už do Detvy nezapadol tak ľahko. Ani nie po roku odišiel. Je to nielen o vzťahu, je to o predpokladoch. David v Detve rozbehol tiež projekt kreativity detí a mládeže s názvom Odysea mysle. Išlo o súťaž vo vybraných kategóriách - pôvodne americkú, ktorá sa chytila aj v Európe. Detvanom sa prostredníctvom nej podarilo dostať na festivaly do Nemecka a Maďarska.
Galéria najlepších žiakov
Zaujímavým spôsobom sa v škole rozhodli oceniť svojich najlepších žiakov. Na internetovej stránke školy si okrem informácii o škole samotnej nájde návštevník i galériu najlepších žiakov. Tých, ktorí sú dobrí, je viac, preto musia vybrať najlepších reprezentantov školy z rôznych súťaží či olympiád. Žiakov vyberá komisia zložená z učiteľov, ani tá sa však vždy nezhodne na desiatke najlepších. V minulosti takto už museli z desiatky najlepších urobiť dvanástku.
Zdravý úsmev v školskom klube
Školský klub detí má štyri oddelenia, navštevuje ho stodvadsať detí. Aj klub má svoj projekt, ako napovedá jeho názov - Zdravý úsmev, venuje zvýšenú pozornosť zubom. Školský klub spolupracuje s MUDr. Matoušekom, ktorý pravidelne chodí k deťom. Rozprávajú sa, dokonca si nacvičujú správne čistenie zubov, získavajú zručnosť... Podľa riaditeľa Ilavského je to doslova na nezaplatenie, keď sa deti naučia, ako sa majú starať o svoje zuby. „Keby to mňa v minulosti niekto takto učil, tak by aj môj chrup dnes inak vyzeral,“ zasmial sa riaditeľ školy.
Sokrates prišiel najprv do „štvorky“
Základná škola na ulici A. Bernoláka v Detve bola prvou, ktorá sa v okrese zapojila do projektu Sokrates. Začali už v roku 1999. Vďaka dobrej jazykovej výbave pedagógov i žiakov nemali problém s medzinárodnou účasťou. Spolupráca priniesla nielen výmenné pobyty so žiakmi z Holandska, Talianska a Švédska, ale aj materiálne vybavenie. Trojročný projekt skončil v roku 2002. So Sokratesom však idú ďalej. Spolupracujú s Poliakmi. Jedným z programov sú totiž jazykové pobyty učiteľov.
Asistentka aj služba pri vchode
Z Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom úradu práce zamestnávajú ľudí na takzvanú aktivačnú činnosť. Keďže v minulosti sa vyskytlo niekoľko krádeží, takto zabezpečili službu práve pri vchodových dverách. „Podobne zamestnávame jednu asistentku. Je vysokoškolsky vzdelaná žena a dokáže pomôcť učiteľom,“ dodal riaditeľ Ilavský.
Telocvičňa potrebuje opravu
Škola je v Detve najmladšou – má niečo nad dvadsať rokov. Napriek tomu nie je budova v najlepšom stave. „Strechu nám urobili, stihlo sa to, kým sme patrili pod okres. Telocvičňu už nie,“ skonštatoval smutne riaditeľ. Len za jeho pôsobenia urobili v telocvični už desať opráv. Pripomína vraj cibuľu, je to záplata na záplate. Aj keď v zime zhadzovali zo strechy sneh, voda sa dovnútra dostala. Parkety sú povydúvané, ako tak sa dá cvičiť iba v polovici telocvične. Investícia je však vecou zriaďovateľa a tým je mesto. Kým nenájde volné prostriedky na opravu, situácia bude naďalej kritická. Peniaze sú zatiaľ sľúbené, riaditeľ dúfa, že cez prázdniny k rekonštrukcii predsa len dôjde. Na telocvičňu potrebujú viac ako dva milióny korún.
Slovensko-maďarská spolupráca
Škola v maďarskom meste Tatabánya vyučuje slovenčinu ako cudzí jazyk iba pár rokov. Žije tam slovenská menšina. Hľadali partnerov a našli ich v Detve. Napokon, pomôže to jedným i druhým. „Má to však aj hlbší zmysel. Často sa stretávam s tým, že voči Maďarom sú ľudia predpojatí. Táto skúsenosť to môže zmeniť,“ dodal riaditeľ Ilavský. Viac ako dvadsať detvianskych žiakov navštívilo vlani v máji Tatabányu. Ubytovali ich v rodinách a všade sa stretli s ústretovosťou a pohostinnosťou. Onedlho, 21. mája, prídu Maďari do Detvy. Spolupráca zatiaľ nie je zastrešená žiadnym projektom – ide o celkom neformálne spojenie, ktoré nikto nikde nebude vyhodnocovať.
Menej môže znamenať viac
Pri škole pracuje Občianske združenie Cesta poznania. Dôvod založenia bol celkom prozaický. „Aby sme sa zapojili do projektov, do ktorých by sme sa ako štátna inštitúcia zapojiť nemohli. Zatiaľ vyšiel jeden,“ dodal Bohuslav Ilavský. Členmi združenia sú väčšinou pedagogickí pracovníci no aj rodičia detí. Podľa riaditeľa nie je cieľom, aby združenie malo čo najviac členov. Menej môže znamenať viac. Záleží skôr na ochote pracovať...
Informácie o známkach nájde rodič v počítači
Elektronická žiacka knižka sa pomaly stane potrebnou. Čoraz viac domácností disponuje počítačovým vybavením, internet sa stáva neodmysliteľnou súčasťou života. Tak prečo by sa rodič nemohol dozvedieť o úspechoch či neúspechoch svojej ratolesti práve pri počítači? Elektronická žiacka knižka je hudbou budúcnosti, ktorú počuť každým rokom hlasnejšie. V detvianskej „štvorke“ síce ešte na tento systém neprešli, podľa riaditeľa sa tomuto trendu zrejme nevyhnú. „Doteraz nemalo prístup na internet veľa rodičov, no mení sa to z týždňa na týždeň,“ dodal riaditeľ, bez toho, že by špecifikoval, odkedy na tento systém škola prejde. Bude vraj potrebný ešte ďalší prieskum.
Tri alternatívy vyučovania jazykov
Vyučovanie jazykov prebieha v troch alternatívach, v súlade s učebnými plánmi. Buď od prvého ročníka – v tomto prípade vyberajú žiakov na základe testov. „Doporučuje to ministerstvo školstva, žiakov vyberáme podľa predpokladov. Aby to nebolo celoplošne, teda každý, kto má záujem...,“ dodal riaditeľ. Prihlásiť sa na cudzí jazyk síce môže každý prváčik, prejde iba ten, kto urobí testy. Tie najbližšie budú v júni. Druhou alternatívou je vyučovanie jazyka od tretieho ročníka. Takéto rozšírené vyučovanie cudzieho jazyka fungovalo už aj v minulosti. Tradíciou bolo v „štvorke“, že na konci druhého ročníka robili žiaci testy, na základe ktorých buď začali alebo nezačali s cudzím jazykom. Tlak rodičov spôsobil, že od testov upustili. Napokon sa tento krok neukázal ako správny a škola sa vracia po piatich rokoch k výberu prostredníctvom testov. „Prišli sme na to, že jazyková príprava je kvalitnejšia, ak sa urobí výber žiakov,“ skonštatoval riaditeľ. Veď na hodine sa vyučovanie prispôsobuje najslabším, po výbere je skupina homogénejšia. Tretia alternatíva je klasika – vyučovanie cudzích jazykov od piateho ročníka. Piataci už totiž majú cudzí jazyk povinný, je ňou angličtina. V siedmom ročníku sa nároky prudko zvýšia, žiaci začínajú s ďalším cudzím jazykom, v prípade „štvorky“ je to nemčina. „Snažíme sa ponúkať žiakom ešte ruštinu, no nie je o ňu záujem,“ dodal Ilavský. Prečo práve ruštinu? Je svetovým jazykom a po druhé – škola má kvalifikovaných ruštinárov. Vo väčších mestách je ruština na vzostupe, v menších ešte nepochopili jej potrebu.
Pripravil Milan SUJA
