Ľudia prišli o prácu. V regióne, kde je o prácu núdza, je to trauma...
Prvá a posledná petícia
Dôvodom vzniku odborov bola snaha zlepšiť pracovné podmienky pracovníkov. Z viac ako tridsiatich zamestnancov vstúpilo do odborovej organizácie dvadsaťštyri. Prvou akciou odborárov bola petícia, ktorou žiadali majiteľa, aby odvolal vedúceho výroby. Podľa petície tu fungoval neľudský prístup k zamestnancom, nekompetentnosť, sabotáž výroby, manipulácia s informáciami... Petícia bola prvá a posledná. Majiteľ, podľa slov zamestnancov, odmietol s odbormi vyjednávať a fabriku zo dňa na deň zatvoril. Do prvého marca dostali zamestnanci platené voľno. Ešte skôr, ako sa marec skončil, dostali doporučené obálky, v ktorých im zamestnávateľ oznámil, že im pracovná zmluva skončila.
Pod hrozbou prepustenia
Hoci na začiatku dostali pracovníci pracovné zmluvy na tri mesiace, posledne štyrikrát po sebe dostali mesačné pracovné zmluvy. Tí, čo nastupovali v decembri, dostávali už iba mesačné zmluvy. „Dôvodom založenia odborov bolo jednanie a prístup nášho nadriadeného – vedúceho výroby. Neustále sa nám vyhrážal prepustením,“ povedal Matúš Budáč, ktorého si odborári zvolili za predáka. (S vedúcim výroby sme sa skontaktovali telefonicky. Obvinenia označil za nepravdivé a dodal, že nie je kompetentný vyjadrovať sa k podrobnostiam týkajúcich sa ďalšieho vývoja fabriky.) Ani sám majiteľ sa k svojim slovenským zamestnancom vraj nesprával najlepšie. „Majiteľ nás nemal za nič, nevážil si našu robotu,“ dodal Rudolf Števuška, ktorý do odborov ani nestihol vstúpiť. Prepustili ho ešte v decembri. Známy záchranár dostal výpoveď po tom, čo asistoval pri odstraňovaní havarovanej cisterny pri Mýtnej. Mal síce ústny súhlas od majiteľa, no napriek tomu ho prepustili.
Nádej umrela v pondelok
Po tom, čo sa odborári ozvali, dočkali sa rozlúčkového 10. marca. Odvtedy sú doma. Podľa odborárov došlo k niečomu podobnému predtým aj v materskej firme v Drahovciach. „Keď sa pokúsili založiť odbory, majiteľ rozprášil polovicu fabriky,“ dodal Števuška. Aj preto jednali Krivánčania tajne a ozvali sa až ako legitímna odborová organizácia. Nepomohlo im to. Obrátili sa na viceprezidenta KOZ Škultétyho. Ani ten nepochodil, hoci osobne prišiel do Kriváňa. Desiateho marca odchádzali z fabriky ešte ako zamestnanci, hoci tušiaci najhoršie. Napriek tomu nádej ešte žila... Minulý pondelok umrela. Aj v čase nášho rozhovoru dostávali oznámenia o ukončení pracovného pomeru. Ten, kto ho nemal v rukách, pre istotu zavolal domov. „Už aj ja,“ smutne si povzdychol jeden z mužov, ktorý do Kriváňa dochádzal z Detvy.
Povedal pravdu a letel
Kritiku obrátili odborári aj proti starostovi Kriváňa, ktorý sa za nich vraj odmietol postaviť. Krivánčanov nepracovala vo fabrike ani tretina, ďalší boli z Detvy a Hriňovej. Ešte skôr, ako začali ľudia „zarezávať“ v Kriváni, strávili niekoľko týždňov až mesiacov v Drahovciach. Niektorí dlhšiu dobu, iní kratšiu... Napriek tomu viacerí skončili už v decembri, kedy z fabriky odišlo asi dvadsať ľudí. Dôvody prepustenia, lepšie povedané - nepredĺženia zmluvy? „O tom rozhodoval vedúci. Kto mu povedal pravdu do očí, letel... Je to jednoduchá matematika,“ dodal Matúš Budáč.
Jedli pri mašinách
„Chceme, aby to bola výstraha pre iných. Toto určite nie je posledný prípad,“ povedal Rudolf Števuška. Spracovanie skleného vlákna nie je jednoduché, vlákno sa dostáva do pracovného oblečenia. Každý zamestnanec má právo na obedňajšiu prestávku. Vo fabrike v Kriváni tiež. „Stroj som však vypnúť nemohol. A tak sme jedli v prachu pri mašinách. Jedli sme a zároveň sme robili,“ dodal Matúš Budáč. Ani takáto prestávka vraj „nehrozila“, ak bol vo fabrike nemecký majiteľ. Ani vtedy, keď bol v nej zamestnanec osem hodín.
Milan SUJA