Zmijovec - smradľavá krása

Ida a Pavel Matejákovci sú už nejaký ten rok na dôchodku, ale stále sa venujú svojim záľubám a v žiadnom prípade nezaháľajú. Keďže Ida je veľkou milovníčkou kvetov, má ich v záhrade ale i doma. Popri pravom citrónovníku, každoročne rodiacom obrovské plody, sa u Matejákovcov nájde aj iná zvláštnosť.

Amorfofalus rivierov alebo zmijovec je pýchou Idy nielen pre svoj neobvyklý vzhľad, ale najmä pre náročnosť jeho pestovania. Tento exotický kvet pochádza z trópov Ázie, Afriky a Austrálie, no v našich podmienkach sa pestuje v botanických záhradách. „Keďže pochádza z trópov, je náročný na teplo a svetlo,“ vysvetľuje.

Malý zmijovec dosahuje dospelosť okolo šiesteho, siedmeho roka, kedy je vysoký asi po pás. Až v tomto veku je schopný rozkvitnúť a ukázať netypický obrovský kvet, ktorý môže mať aj cez 65 centimetrov. Podľa dostupnej literatúry má zmijovec kvitnúť raz za sedem rokov, pričom Matejákovcom kvitne skoro každý rok. „Predminulý rok mal kvet 65 centimetrov, ale tento rok iba niečo cez 50 centimetrov. Podpísali sa na ňom naše pravnúčatá, ktoré ním triasli,“ prezrádza Pavel Mateják. Tento kvet má ešte jednu zvláštnosť a to, že strašne páchne. „Smrdí ako pokazené mäso. Vždy ho vyvrieme na chodbu, aby nesmrdel celý byt,“ dodáva s úsmevom.

To, že zmijovec dorastá do veľkej výšky a kvitne nádherným kvetom, by nebolo až také výnimočné, no to, že do tejto veľkosti narastie za dva týždne, je obdivuhodné.

Životná púť zmijovca začína v januári, kedy sa jeho hľuza, ktorá bola odložená celú zimu na tmavom suchom mieste, vybalí z novín a posadí sa do zeme. Po dvoch týždňoch začne rásť, potom každý deň narastie asi 10 centimetrov. Po dvoch týždňoch na konci meter a pol dlhej lodyhy rozkvitne famózny bordový kvet. „Kvitne iba týždeň, potom začne usychať, až odpadne spolu z celou lodyhou,“ vraví pestovateľka zmijovca. Je neuveriteľné, akú silu v sebe hľuza zmijovca skrýva, lebo dokáže vyživiť takýto obrovský kvet a následne pustiť ďalšiu lodyhu. Tá rastie dlhšie, ale na konci nie je už kvet, ale krásny sýtozelený vejár s priemerom až 1,6 metra. Podľa manželov Matejovcov je takýto krásny zelený až do 15. septembra, kedy začína chradnúť, až celkom odumrie. Keď začne kvet usychať, už sa nepolieva a keď sa odpúta lodyha, nechá sa hľuza ešte v hline a až potom sa zabalí do novín a uloží na zimný spánok.