Zvolen - Kačky si pokojne plávali po hladine Hrona. Akoby nesledovali správy o tom, že vtáčia chrípka dorazila aj na Slovensko. Ani v záhradkách na Podborovej nič nenasvedčovalo, že opatrenia proti vtáčej chrípke sú v plnom prúde.
„Niekedy tu musel každý niečo chovať. Bola tu chovateľská osada,“ hovorí Dušan, ktorého stretávame v záhradke. Oproti časom minulým je však na Podborovej už asi len desatina bývalého počtu zvierat. Pán Dušan chová napríklad holuby, no vtáčej chrípky sa vôbec nebojí. „Nie sú v styku s ničím,“ dodáva. Viac ako chrípky sa obáva jastrabov, kún, líšok... Tie chodili do osady vždy. Chovatelia na Podborovej nemuseli robiť takmer žiadne opatrenia. Už dávno sú vraj zvieratá chránené pletivom. Pán Dušan je v osade už dvadsaťsedem rokov a teraz chová už iba šesť holubov. Voľakedy však bolo v celej osade šesťdesiat oviec, okrem nich neboli zriedkavosťou ani prasatá. A samozrejme sliepky. Každý musel niečo chovať, poverené orgány to dokonca kontrolovali. Chceš byť v osade - musíš chovať! Teraz je vraj situácia iná. Osada nemá ani vysporiadané pozemky. Na rozdiel od záhradkárov, ktorých štát riešil dokonca zákonom, na chovateľov sa pozabudlo. Pán Dušan považuje rozruch okolo vtáčej chrípky za zbytočný. „Koľko ľudí sa na autách pobije a nebojíme sa jazdiť,“ dodáva.
O niekoľko záhradiek ďalej stretávame ďalšieho chovateľa. Tiež sa zameral na holuby. „Koľko ich mám? Okolo štyridsať – päťdesiat. Neviem, ako ich jastrab preriedil,“ hovorí s úsmevom František Rolko. Jastraby do osady prilietavajú takmer pravidelne. Nedávno sa jeden predral až do voliéry pána Františka za unikajúcim holubom. Jeho návšteva neostala bez následkov. „Zožral holuba za šesťtisíc korún,“ hovorí a po chvíli s úsmevom dodáva: „Mal šťastie, že už nepoľujem.“ Vtáčiu chrípku nepovažuje za nebezpečnú, veď sťahovavé vtáky vraj vždy nosili nejaké choroby. „Všetko sa točí okolo peňazí, zarobia iba veterinári. Teraz ich musím dať zaštepiť. Predtým som mohol podávať vakcínu holubom ja, teraz to už nie je možné. Musí to urobiť veterinár.,“ hovorí F. Rolko. Holuby nechová dlho, iba tri roky. Kedysi sa holubom venoval, no ukradli mu ich, tak to radšej nechal tak. Vrátil sa k nim po dvadsiatich piatich rokoch, už na invalidnom dôchodku. Pri Hrone stretávame ďalšieho dôchodcu. Je so psom na prechádzke. Nepatrí k chovateľom, veď zo zvieracej ríše má iba psa. Pri brehu ešte nenašiel žiadneho mŕtveho vtáka, hoci je pri Hrone takmer denne. „Myslím, že sa táto choroba až tak nerozšíri. No, uvidíme...,“ dodáva Ján Matejovič. Jeho „uvidíme“ znamenalo, že bude naďalej pozorne sledovať breh rieky. A zrejme nielen on!
Milan SUJA