Zvolen – Havária slovenského lietadla a jej štyridsaťdva obetí spôsobili, že každý sa na chvíľu zastavil a zamyslel. Dotkla sa nás všetkých, školákov nevynímajúc. „Aj v tejto triede má veľa detí rodičov v armáde. Preto to o niečo viac prežívajú,“ hovorí triedna učiteľka tretiakov zo školy na Hrnčiarskej ulici vo Zvolene Jana Ševčovičová. O tragédii vedeli deti 3. B vraj všetko. Sledovali správy, počúvali rozhovory rodičov... Každé ráno sa s učiteľkou porozprávajú o tom, čo je nové. Minulý pondelok bola práve tragédia témou číslo jeden. Poslednú hodinu pred začiatkom štátneho smútku mali výtvarnú. Aj to bol dôvod, prečo svoj pohľad na tragédiu preniesli na výkresy. „Ťažko sa o tom hovorí, môj manžel bol tiež v Afganistane,“ dodáva učiteľka. Vie dobre pochopiť, ako musia rodiny trpieť po strate svojich blízkych. A deti to prežívali rovnako. Maľovali lietadlo, keď ešte bolo vo vzduchu, snažili sa ho zachytiť zničené na zemi. Niektoré do výkresu vkladali slovenský štátny znak, iné našu zástavu... Svojimi výkresmi nakoniec oblepili dvere triedy.
(ms)