Článok pokračuje pod video reklamou
S Jankou Peštovou, ktorá pracovala v rádiotechnickom útvare na Bakovej Jame na okraji Zvolena, sa po príchode do práporu zoznámil každý takpovediac povinne. Bola náčelníčkou skupiny personálneho manažmentu. V útvare, ktorý vznikol na Bakovej Jame vlani v októbri, pracovala spolu s o jedenásť dní starším manželom Milošom. Zoznámili sa v škole a ešte počas štúdia mali svadbu. Neboli jediným manželským párom v útvare. Bolo ich sedem, tiež osem súrodeneckých dvojíc, tri páry bratrancov, švagrovia a aj otec s dcérou. Manželských párov zostalo už len šesť. Jana tragicky zahynula pri leteckom nešťastí pri návrate z mierovej misie v Kosove. V marci by oslávila 28 rokov.
Vo Zvolene, odkiaľ prišli s manželom z Mierova, kde predtým spolu pôsobili, si prenajali 3-izbový byt na sídlisku Západ. „Keď tu bola Janka na Vianoce, veľmi sa tešila domov,“ zdôveril sa nám veliteľ miestnej roty Ladislav Hipík, ktorému robí zástupcu práve Miloš Pešta. „Chceli si založiť rodinu, kúpiť rodinný dom. Usadiť sa chceli vo Zvolene, kde mali obaja prácu.“ Veliteľ priznáva, že s Milošom a Jankou sa stretávali aj mimo pracoviska. „Mali sme priateľské vzťahy. V ten tragický deň som bol doma v Dunajskej Strede, mal som dovolenku. Večer o pol desiatej začali v maďarskej televízii, ktorú som sledoval, informovať titulkami o páde lietadla. Volal som hneď Milošovi, či vie, čo sa stalo. Vedel už, že lietadlo spadlo, ale nádejal sa, že môže byť v druhom lietadle. On bol v tom čase v Trebišove, kde mali vracajúcich sa vojakov previezť z Košíc. Ešte stále bola nádej... Zoznam mŕtvych zverejnili až nadránom okolo pol siedmej. Vtedy všetky nádeje zhasli. Aj keď sme vojaci, aj my sme len ľudia, ktorí si trochu poplačeme. Janka nám bude chýbať, zostane však v našich spomienkach naďalej.“
Janka bola podľa jeho slov nadšená misiou. „Bola to pre ňu výzva. Chcela skúsiť niečo nové. Bola nadšená, že získala nových kamarátov, nové známosti, no už sa tešila domov. Aj Miloš sa snažil dostať do misie, no nepodarilo sa mu to. Na Vianoce si s manželom sľúbili, že to bude ich posledné také dlhé odlúčenie od seba...“
Jankinu kolegyňu a kamarátku Lauru Kyseľovú zmohol pri rozhovore s nami žiaľ. Slzy, ktoré jej začali stekať po tvári, nedokázala zastaviť. Aj ona slúži na Bakovej Jame spolu s manželom. „Obaja sme uvažovali, že tiež absolvujeme mierovú misiu, no rozmysleli sme si to, rozhodli sme sa, že si založíme rodinu.“ Na Janku spomína ako na úžasnú „babu“. „Bola priateľská, každému sa snažila pomôcť. Bola vždy veselá, stále sa smiala. Aj pri vysokom pracovnom nasadení. Optimisticky naladená, rozdávala energiu okolo seba. Jej smiech nám bude chýbať...“
S manželom Janky Peštovej sa nám skontaktovať nepodarilo, v súvislosti s prípravami pohrebu bol minulý týždeň mimo Zvolena.
Ľubica MOJŽIŠOVÁ
