Ako sa na slečnu patrí, bola Veronika menšia a krehkejšia. Vážila 2840 gramov a merala 49 centimetrov. Zato jej brat mal rovné tri kilá a 50 centimetrov. Ich mama sa obávala, či budú zdravé, keďže zvyčajný vek prvorodičiek má za sebou, ale obidve detičky sú v poriadku a majú sa k svetu. Teraz sa smeje, že stačí, aby mali ešte jedny dvojičky a dobehnú jej sestru, ktorá má štyri deti. Dispozícia mať dvojičky je vraj dedičná a preto sme boli zvedaví, či v rodinách rodičov prvých tohtoročných dvojčiat už majú takýchto súrodencov. „V rodine z mojej strany sa dvojičky nevyskytli, ale má ich partnerova sesternica,“ hovorí mama Valika. Rodičia od začiatku tehotenstva vedeli, že budú mať dve deti, ale s touto novinou sa vraj nikomu nepochválili. „Veľakrát som sa preriekla a hovorila som nie o dieťatku, ale o deťoch. Ľudia nechápali,“ spomína. Taktiež tvrdí, že od začiatku všetky myšlienky aj konanie prispôsobovala nenarodeným potomkom. Deťúrence v brušku maminu poriadne potrápili. Počas tehotenstva pribrala sedemnásť kíl: „Musela som veľa jesť, veď boli dve. Hovorila som si - len nech majú z čoho rásť - a tak som jedla,“ smeje sa Valika. Do pôrodnice prišla oveľa skôr ako sa deti začali hlásiť na svet. „Z Hriňovej do Zvolena je ďaleko a cesty sú v zime zlé. Preto cesta do pôrodnice na poslednú chvíľu by mohla byť komplikovaná,“ odôvodňuje svoje konanie. Rodičia sú na potomkov hrdí. Ako tvrdí Valika, otecko sa na nich neuveriteľne tešil. „Keď sme zistili, že budeme mať párik, jeho radosť nemala hranice,“ hovorí a dodáva: Chceli sme mať dieťatko, aby náš život nebol nudný.“ Hoci si dieťatko naplánovali, nepočítali s tým, že sa stanú rovno dvojnásobnými rodičmi.
J. SCHVARZBACHEROVÁ