Zvolen – Hokej. Dynamická hra plná kombinačných akcii. Ale i fyzických kontaktov. Tie sa začínajú vytrácať. Hráči sa už teraz boja poriadne naraziť na mantinel protihráča, či vôbec sa ho dotknúť. Dôvod? Ten je prozaický – rozhodcovia na slovenských klziskách. Každý, kto videl posledné domáce zápasy hokejistov Zvolena, si akiste všimol, aký trend rozhodovania zaviedli slovenskí rozhodcovia. Na trestnú lavicu pravidelne putuje domáci či hosťujúci hráč už v úvodných minútach zápasu a počas zápasov sa na trestnej lavici ocitá minimálne sedem – osem hráčov z každého družstva. Samozrejme, fauly sa musia trestať. Lenže nie je faul ako faul. Ak rozhodca vylúči na jednej strane hráča za zdanlivú maličkosť a na druhej strane nechá nepovšimnutý čistý faul, ide z toho rozum stáť. A to nielen hráčom, či trénerom, ale i divákom. Veľmi dobre si uvedomujeme, aký je trend vo svetovom hokeji. Na medzinárodnej scéne sa píska skoro všetko, i zdanlivé maličkosti. Slovenskí rozhodcovia dostali príkazom, aby vylučovali čo najviac, prísne trestali nedovolené zákroky hráčov. Ak tak robiť nebudú, dostanú trest. Nedávnym príkladom je jeden z najlepších rozhodcov u nás, Daniel Konc. Ten dostal od Pro hokeja trest za to, že benevolentne posudzoval fauly... Nedá nespomenúť pána Čaprnku, ktorý za zápas niekedy nevylúčil ani jedného hráča, no i tak ho hokejisti rešpektovali a uznávali. Dôležité bolo, že opraty zápasu držal pevne v rukách. Ten už v slovenskej extralige nerozhoduje, pretože neprešiel fyzickými testami. I keď by sme za tým mohli hľadať aj niečo iné.
A na záver: časté vylučovanie spôsobuje, že hráči nie sú v tempe, hra stráca na dynamickosti a kúskuje sa. Netvrdíme, že by slovenskí rozhodcovia nemali vylučovať. Veď ani hráči nezmenia svoje zlozvyky zo dňa na deň. No mali by zvážiť, čo označia ako faul a čo nie.
Nechceme predsa, aby sa z hokeja stal balet.
(mp)