Zvolen – „Každý rok zabezpečujeme pohotovosť a zároveň sa staráme o pacientov, ktorí ostávajú na lôžkovom oddelení,“ hovorí primár chirurgie zvolenskej nemocnice Jozef Ježík. „Riziková je silvestrovská noc, no tento rok sme v našej ambulancii nemali žiadne poranenia spôsobené pyrotechnikou,“ dodáva. Od začiatku Vianoc do Nového roku tu ošetrili na chirurgickej pohotovosti 280 ľudí. Stoosemnásť ľudí prišlo po úrazoch, stošesťdesiatdva prípadov s úrazmi nesúviselo. Z tohto počtu hospitalizovali štyridsiatich pacientov. Z nich bolo osemnásť úrazov. A zvyšok? Viaceré prípady súviseli s väčšou konzumáciou jedla a alkoholu. Z osemnástich úrazov boli štyri otrasy mozgu, zvyšok zlomeniny. Ruky a nohy si ľudia lámali na šmykľavých chodníkoch a zľadovatených cestách, niekedy pri lyžovačke, sánkovačke... Päť pacientov počas sviatkov a medzi nimi zomrelo. „Ani jedno úmrtie nebolo následkom úrazu, bezprostredne po prijatí,“ hovorí Jozef Ježík. Najviac úrazov mali starí ľudia, ktorých kosti sú pri páde zraniteľnejšie. Konzumácia alkoholu vrcholí počas sviatkov, Silvestra a s pacientmi pod vplyvom alkoholu sú niekedy na ošetrení problémy. „Počas sviatkov sme žiaden konflikt nezaznamenali,“ dodáva primár. Nikto na nikoho nevytiahol nôž, nikto neprišiel o prsty. „V minulosti toho bolo viac. Voľakedy to robili z rôznych chemikálií, často výbuchy končili odtrhnutými prstami a poranenými očami,“ dodáva Jozef Ježík.
Medzi pacientmi bol deväťdesiattriročný rozdiel
Čakáreň pohotovostnej ambulancie bola v prvých pracovných dňoch tohto roku zaplnená o čosi viac. „Zakopol som a spadol,“ povedal nám deväťdesiatsedemročný Vojtech Slávik. Býva vo zvolenskom Domove sociálnych služieb, spadnúť sa mu „podarilo“ na dvore. Pád na betón si vyžiadal svoje, pravé predlaktie opuchlo a dostávalo tmavozelenú farbu. Čakal na ošetrenie lekárkou, ktorá sa zatiaľ venovala malému pacientovi so zlomenou rukou. „Stalo sa to u starkej,“ povedal štvorročný Kristián z Hriňovej. Sánkoval sa s bratom Jankom. Išli spolu, brat však „vystúpil“ a Kristián pokračoval dolu svahom. Narazil podľa svojich slov do veľkej snehovej gule, podľa vysvetlenia mamy do stvrdnutej kopy snehu vyoranej ku ceste. Sestričky na pohotovosti oceňovali Kristiánovu statočnosť a odvahu. Napriek bolesti nezaplakal a z röntgenu poslal preč aj mamu. Na otázku sestričky Magdalény Belákovej, ako sa držal, odpovedal s rozhodnosťou v hlase: „Statočne!“ Podľa mamy neplakal ani bezprostredne po úraze, ani cestou do nemocnice.
Milan SUJA
