Zvolen – Predzvesťou prichádzajúcej zimy sú prvé nočné mrazy a bezdomovci sa už teraz pripravujú na toto ročné obdobie. Tí, ktorí nemajú strechu nad hlavou, hľadajú miesto, kde by sa mohli počas najtuhších mrazov zohriať a prespať. „Predpokladám, že zamrznem,“ odpovedá na našu otázku Anna Stupárová. Na takéto konštatovanie má svoje dôvody. „Som taká chorá, mám závraty. Už som aj odpadla a mala som otras mozgu a krvácanie. Stále sa mi motá hlava.“ Na ulici žije už tretí rok a prespáva, kde sa dá. Cez deň posedáva na lavičkách na námestí, v noci si vyhliadne radšej lavičku v niektorej ulici. „Musím dávať pozor na policajtov. Keď zbadajú niekoho ležať na lavičke, už aj ho vyháňajú, že vraj pohoršuje verejnosť,“ sťažuje sa. Do kanála, alebo k teplovodnému potrubiu nechce ísť. „Bojím sa medzi tými ľuďmi spávať, sú nebezpeční. Tiež tam chodia skíni,“ odôvodňuje svoje rozhodnutie zostať radšej pod holým nebom. Ale ani toto riešenie nie je bezpečné. Len prednedávnom jej vraj ukradli ruksak, v ktorom mala doklady a peniaze. Podľa toho, čo rozpráva, si chcela na zimu nájsť ubytovanie v útulku, ale vo Zvolene je takéto zariadenie len pre mužov. „Pre ženy je len útulok v Banskej Bystrici. Bola som sa tam informovať, ale povedali mi, že majú dosť svojich bezdomovcov. Okrem toho uprednostňujú telesne postihnutých.“ Slobodárku si nemôže dovoliť. Zo sociálnej podpory 1400 korún by ju nedokázala zaplatiť. Hoci je už šesťdesiatnička, dôchodok jej priznajú najskôr o tri roky. „Toho sa už nedožijem,“ hovorí.
Anna STUPÁROVÁ sa bojí, že tohtoročnú zimu neprežije. Foto: autor
Zima je pre bezdomovcov najkrutejším obdobím. Len vlani počas nej vo Zvolene zomreli traja. Hoci je pravda, že v meste je len jeden útulok, aj to iba pre mužov, väčšina ľudí bez strechy nad hlavou vlastne ani nemá veľkú snahu sa v ňom ubytovať. Vedúci útulku Ján Búzik má s nimi svoje skúsenosti. „Niektorí u nás už boli, iní sa prišli opýtať na ubytovanie, ale väčšina z nich uprednostní ulicu. U nás by totiž museli dodržiavať určité pravidlá. Tie im nevyhovujú. Radšej zostanú voľní a bez obmedzení,“ konštatuje. V útulku na Bystrickom rade vo Zvolene je len trinásť miest. Aj tie sú permanentne obsadené. Hoci má správca vždy jedno rezervné miesto, teraz pred zimou ho o pomoc požiadali z obecného úradu v Kováčovej. Prisľúbil ho človeku, ktorý sa tiež ocitol bez ubytovania. A pravidlá sú tu naozaj prísne. „Každý musí podať písomnú žiadosť, ktorú posúdime. Základným kritériom je, že žiadateľ je v sociálnej núdzi a nemá kde bývať. Musí zdokladovať výšku svojho príjmu. Pokiaľ má len sociálne dávky, ubytujeme ho zadarmo. Tiež musí prejsť zdravotnou prehliadkou a musí byť zdravý, aby sem nedoniesol infekčné ochorenie. Telesne postihnutých tiež nemôžeme prichýliť, lebo nemáme personál, ktorý by sa o nich postaral,“ vysvetľuje správca. Hoci dohoda o ubytovaní je na tri mesiace, väčšina obyvateľov útulku sa tu zdrží dlhšie. Samozrejme, za predpokladu, že dodržiavajú pravidlá. Pokiaľ poriadok narušia, musia okamžite odísť. „Netolerujeme krádeže, bitky a alkohol. Nesmú prísť opití, ani doniesť alkohol do útulku. Práve preto mnohí bezdomovci k nám ani nechcú ísť. Cez deň sa nesmú zdržiavať v spálni a musia sa udržiavať v čistote,“ sumarizuje Ján Búzik pravidlá.
Podľa odhadov žije na území Zvolena okolo šesťdesiat bezdomovcov. Koľkí z nich v zdraví prežijú zimu?
J. SCHVARZBACHEROVÁ
