Zvolenská Slatina – Muž s čiernou kuklou na hlave a s nožom v ruke vystriehol chvíľu, keď v sobotu 12. novembra v obchode s potravinami vo Zvolenskej Slatine bola predavačka sama. Bolo krátko po šiestej popoludní, vonku už bola tma a predajňa vedľa hlavnej cesty bola jednoduchou korisťou. V noci by sa do objektu tak ľahko nedostal, lebo je elektronicky chránený a napojený na políciu. Žena stojaca za pultom nemala inú možnosť, len vydať všetky peniaze z pokladne útočníkovi, ktorý jej hrozil nožom. Zamaskovaný muž s desiatimi tisíckami v ruke zmizol v tme.
Ani po troch dňoch sa predavačka nespamätala z otrasného zážitku. Nechcela o prepadnutí hovoriť. Zhovorčivejšie boli obyvateľky obce. Pani Anna sa o sobotňajšej lúpeži v potravinách dozvedela až od nás. „Nechodím do tejto predajne nakupovať, som z druhého konca dediny. Okrem toho som sa len v pondelok večer vrátila z nemocnice a susedia o tejto udalosti zatiaľ neklebetili,“ vysvetľovala. Zato si ľahko spomenula na viaceré prípady, kedy boli vo Zvolenskej Slatine vykradnuté iné obchody s potravinami. „Jedny potraviny vykradli počas roka viackrát. Zlodeji vždy odniesli prevažne mliečne výrobky. Nakoniec sa predavačke podarilo ich vystriehnuť a zavolala políciu. Dlho po tom musela chodiť na výsluchy a mala kvôli tomu samé opletačky, povedala, že keby celý obchod ukradli, tak by to už neohlásila,“ spomínala pani Anna. Ani Jana Šendulová o sobotňajšej udalosti nič nevedela, ale vôbec sa nečudovala: „Nie je zriedkavosťou, že tu vykradnú rodinný dom. Najčastejšie vykradnú chatky v záhradkárskej osade. Z nich už pobrali televízory, mikrovlnky, paplóny a váľandy, aj karty a rôzne hry ako šach.“ Ani jedna zo žien nevedela, či krádeže majú na svedomí domáci, alebo cezpoľní. V Slatine sa napriek tomu cítia bezpečne. „Ešte sa u nás nestalo, že by niekoho prepadli alebo zbili na ulici. Väčšinou sa chlapi pobijú, keď sa povadia,“ dodala pani Jana.
J. SCHVARZBACHEROVÁ
Foto: Milan SUJA
