Banská Bystrica - Poslanecký návrh na plošnú transformáciu domovov dôchodcov a domovov sociálnych služieb v kraji bol pripravený na rokovanie zastupiteľstva samosprávneho kraja ešte 23. augusta. Nakoniec návrh poslanci z rokovania stiahli. Odbor sociálnych služieb BBSK spracoval koncepciu, v ktorej sa uvažuje o transformácii niektorých zariadení na neziskové organizácie. „Malo by ísť o tri až päť zariadení. Po dvoch rokoch by sme vyhodnotili, či takáto transformácia má prínos na kvalitu poskytovaných služieb. V prípade kladného výsledku by sa spustila ďalšia transformácie, ak nie, tak by sme ju ďalej nepustili,“ hovorí vedúci odboru sociálnych služieb BBSK Richard Rišňovský. Plošná transformácia je podľa Rišňovského nešťastné riešenie. Zastupiteľstvo je však najvyšším orgánom samosprávneho kraja. Sociálny odbor už zisťoval záujem u riaditeľov domovov dôchodcov, podľa vedúceho odboru väčšina vyjadrila nepripravenosť na transformáciu. Čo všetko sa môže zmeniť, keď budú mať domovy v správe súkromníci? Stále by dostávali príspevok od samosprávneho kraja, čo nevylučuje aj iné formy financovania. „Rizikom je, že takýmto zariadeniam zo zákona nevyplýva povinnosť prijať klienta v sociálnej núdzi. Môže sa stať, že klientov, ktorí dostávajú sociálne minimum a my na nich doplácame viac ako 4 000 korún, budú takéto zariadenia odmietať,“ dodáva Rišňovský. Tieto obavy vyjadril aj vo svojich zdôvodneniach. Sociálne zariadenia navyše nemajú stanovený strop poplatku, ktorý môžu od klientov vyberať. Čo ak si zapýtajú oveľa viac ako v súčasnosti? „Rizík je tam viac,“ hovorí vedúci odboru. Môžu, aj nemusia sa naplniť. Ďalšou zmenou bude vzťah k zamestnancom, ktorí sa transformáciou stanú zamestnancami súkromnej firmy. A zákon o verejnej službe sa na nich už nebude vzťahovať. „Platy v niektorých neštátnych zariadeniach sú už teraz nižšie ako v štátnych. Na druhej strane sú zariadenia sociálnych služieb podstatne ekonomicky vyrovnanejšie ako napríklad nemocnice, takže znižovanie platov by nemuselo nastať. Záleží však na vlastníkovi,“ dodáva Rišňovský. Problémom je tiež skutočnosť, že neexistujú štandardy kvality poskytovania sociálnej starostlivosti, takže nikto nemôže povedať, ako to má vyzerať.
Milan SUJA
Menej o dvadsaťsedem miliónov
Nové zariadenia sociálnych služieb síce stále vznikajú, štát však akoby toto nebral do úvahy. „Problém je s financovaním. Rozpočet na sociálnu starostlivosť v kraji je o dvadsaťsedem miliónov nižší ako vlani, takže máme problém s akýmkoľvek malým poskytovateľom sociálnych služieb podpísať zmluvu,“ hovorí vedúci odboru sociálnych vecí BBSK Richard Rišňovský. Zo zákona má takéto zariadenie právo na príspevok od kraja, za podmienky ak je táto služba nedostatková. Peňazí je však málo. „Riešime to tým, že tú službu vyhlasujeme za dostatkovú,“ dodáva priamo Rišňovský. Ak by peňazí bolo dosť, tak aj súkromných domovov dôchodcov by bolo oveľa viac. Možno by penzión mala každá väčšia obec. Dnes je v kraji 520 obcí, v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja je 44 zariadení domovov sociálnych služieb. V tomto sú však aj krízové centrá a zariadenia opatrovateľskej služby... (ms)
