Ďakujem, že si ma pripravil o smrť. Aj takto znie jeden z odkazov na internetovej linke dôvery pre mladých ľudí, za ktorou stojí občianske združenie IPčko. Pod odkazom je podpísaný 19-ročný Peter.
Nevládal som. Chcel som všetku tú bolesť nechať dnes zavesenú na lane. Zabránil si mi v tom. Teraz, po našom rozhovore, mám pocit, že viem, ako ísť ďalej, napísal 18-ročný mladík pod prezývkou Noe.
V Európe si pre duševné problémy každý deň zoberú život traja mladí ľudia. Pocit osamelosti u nich za posledné tri roky narástol z pôvodných deviatich percent na 36. Údaje vyplynuli z diskusie Vizionári, ktorú vlani pripravilo Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku.
IPčko pripomína, že je tu pre každého, kto sa cíti zmätený, slabý, nešťastný, sklamaný, sám. Ľudia okolo nich si pritom často nevedia ani predstaviť, ako veľmi sa trápia.
Mladí sa často ocitajú v začarovanom kruhu očakávaní, ktoré by mali naplniť, zo strany dospelých aj rovesníkov. Naučili sa nasadzovať si masky, ktoré striedajú podľa toho, kde a s kým sú, a podľa toho, čo sa od nich očakáva, hovorí odborná poradkyňa IPčka Zuzana Juráneková.
So Zuzanou Juránekovou a s odbornou pracovníčkou Káčka v Banskej Bystrici Nikolou Kolačkovskou hovoríme nielen o pocitoch osamelosti mladých, ale aj o ďalších duševných krízach, ktoré prežívajú.
Vaša poradňa sa zameriava na pomoc mladým. Oslovujú vás aj deti, alebo sú to skôr tínedžeri?
Z. Juráneková: Naše skúsenosti z liniek pomoci a z krízových služieb poukazujú na fakt, že počas týchto dvoch náročných rokov, v ktorých čelíme pandémii covidu, vojne na Ukrajine, environmentálnym a energetickým krízam, tragédiám, v ktorých prišli o život nevinní mladí ľudia, a silnej polarizácii spoločnosti sa výrazne zhoršil stav duševného zdravia, a to najmä u mladých ľudí, ktorí sa nachádzajú v citlivom a zraniteľnom veku.
Práve tieto náročné a tragické udalosti sú výsledkom eskalácie dlhodobo neriešených ťažkostí a problémov, ktoré sa počas dvoch rokoch nabaľovali a zintenzívnili.
Zľava Nikola Kolačkovská, Zuzana Juráneková. (zdroj: archív autora)Z našich štatistík vyplýva, že častejšie nás kontaktujú ženy, je ich asi 70 percent. Z hľadiska vekových kategórií sú to práve mladí ľudia vo veku 15 - 18 rokov. Len o niečo menej sú mladí vo veku 19 - 24 rokov a 10 - 14 rokov.
Čo sa týka najmladších detí, vo vekovej kategórii do 9 rokov tvoria medzi našimi klientmi asi dve percentá.
Čo sa dozviete
- Prečo sa deti zdráhajú zdôveriť sa so svojím trápením rodičom,
- za čo sa hanbia,
- čo radia odborníčky rodičom, aby sa ich dieťa nedostalo do situácie, že bude musieť hľadať pomoc na linke dôvery a nie doma,
- za hodinu ste mi pomohli viac, než ktokoľvek za tri roky, čo chodím na tú školu, kde mám problémy so šikanou, hovorí štrnásťročný chlapec. Ako pomôcť niekomu, kto zažíva šikanu v škole,
- čo robiť, keď komunikácia s deťmi či mladými v tínedžerskom veku nie je jednoduchá,
- čo v prípade, ak si chce niekto siahnuť na život a už je prakticky rozhodnutý,
- ako pomôcť deťom, ktoré zažívajú doma násilie,
- akým spôsobom sa dá skontaktovať s krízovou linkou dôvery.
S akými problémami sa vám najčastejšie zverujú? Čo dnes mladých trápi?
Z. Juráneková: Mladí ľudia sa z hľadiska vývinovej psychológie nachádzajú naozaj v náročnom období, keď dominantnú úlohu v ich životoch zastávajú rovesníci, túžba niekam patriť, byť prijatí, zažívať rovesnícke dobrodružstvá, napĺňať si svoje vývinové potreby a úlohy.
Často sa ocitajú v začarovanom kruhu očakávaní, ktoré by mali naplniť, potrieb zo strany dospelých aj rovesníkov. Majú pocit, že sú pod obrovským tlakom, pretože je naša spoločnosť výrazne orientovaná na výkon. Výkon sa od nich vyžaduje v škole, doma, v zamestnaní, vo vzťahoch a aj medzi rovesníkmi.
Boja sa zlyhať, sklamať, svoju hodnotu vnímajú cez výkon, pretože im to tak spoločnosť nastavuje. Naučili sa nasadzovať si masky, ktoré striedajú podľa toho, kde a s kým sú, a podľa toho, čo sa od nich očakáva.
