Pri čítaní knihy sa občas, a niekedy aj často stáva, že niektoré slová a vety na vás doslova vyskočia zo stránok. Nemôžete ich „len tak“ prečítať, máte chuť ich zachytiť, zapamätať si ich či niekde zapísať. Deje sa to (často) aj pri čítaní príbehov autorky Silvie Bystričanovej.
Knihy Silvie Bystričanovej, ako sa píše na prebale jej najnovšieho románu Spev veľrýb, niekto nazval motivačnou beletriou. Je to presné. Povzbudenia v príbehu, láskavé slová pre ťažké chvíle, hľadajúce hrdinky a hrdinovia, ktorí to nevzdali.
Silvia žije a tvorí v Detve. Spev veľrýb je jej ôsmou knihou. Je príbehom dvoch priateliek, Filipy a Kláry, ktoré v jeden septembrový deň náhle pochopili, že musia vo svojom živote niečo zmeniť... V našom, tak trochu štylizovanom rozhovore chytáme Silviu za slová a vety, ktoré „vyskakujú“ z jej novej knihy.
Súťaž o knižnú novinku
Súťaž o knižnú novinku Silvie Bystričanovej Spev veľrýb prináša aktuálne číslo regionálneho týždenníka MY Žurnál, v predaji je do 22. 11. Knihu získajú dvaja výhercovia.
V týždenníku nájdete aj celý rozhovor.
Byť iná... Chceli ste sa niekedy zmeniť, byť iná alebo byť ako niekto iný?
Mám dni, keď si poviem, že by som mohla byť poriadkumilovnejšia, ale vzápätí sa ozve moja kreatívna duša a pošepká mi, že jej to takto vyhovuje. Avšak človek by sa mal snažiť byť iný. Lepší. Neporovnávať sa s inými, každý z nás nosí vlastné topánky, ale ísť životom spravodlivo a vďačne. S vďakou za to, čo mám aj čo nemám.
Ľútosť... Pocit, ktorí mnohí prejavujú a ďalší zas považujú za zbytočný. Čo si o tomto pocite myslíte?
Ľútosť delím na tri kategórie. Ľútosť, za ktorou nasleduje ospravedlnenie,
