ZVOLEN. Neustále pendluje medzi Belgickom, Holandskom a Slovenskom. Hoci má Lujza Lysinová obidvoch rodičov lekárov, medicína ju nezlákala. Zdedila však po nich vzťah k výtvarnému umeniu. Často oboch vídať na výstavách, ich dcéra Lujza to však dotiahla do dokonalosti a svoje umelecké sklony pretavila do konkrétnych diel.
Mladú Zvolenčanku zavial život najskôr do Holandska, kde nasledovala svojho manžela, tamojšieho novinára, a kde študovala komunikáciu. Aj vďaka svojmu jazykovému potenciálu sa uplatnila v Bruseli. Ovláda angličtinu, francúzštinu, holandčinu a španielčinu.
Momentálne sa učí ruštinu a taliančinu. „Taliančina je ľahká. Na rozdiel od ruštiny,“ zasmiala sa Lujza, ktorá robí v Bruseli približne jedenásť rokov asistentku europoslanca Vladimíra Maňku. „Áno, mám nadanie na jazyky,“ pritakáva na naše konštatovanie, „ale nemám na matematiku,“ priznáva.
Je umenie pre ňu únikom od každodennej politiky? „Trochu áno, ale aj z politiky čerpám niektoré podnety. Je to prepojené, ale ja sa snažím o pozitívne myšlienky,“ konštatuje.
So včelami vyrastala
Dnes má vo Zvolene svoju prvú samostatnú výstavu, dala jej názov O včelách a ľuďoch. Sprístupnená je na Starej radnici do konca mája.
FOTO: Na námestie prišla herecká legenda Andrej Mojžiš Čítajte So včelami prakticky vyrastala, pretože jej starý otec bol dlhé roky včelárom. Výstavou chce poukázať aj na to, ako ich ochrániť, aby z našej prírody úplne nevymizli.
„Sklony niečo umelecké vytvárať som mala odmalička, ale seriózne sa tomu venujem šesť rokov,“ reaguje na otázku, odkedy badá u seba takéto nadanie. To si nedávno vycibrila trojročným štúdiom na textilnej výtvarnej škole DIY Textile School v Amsterdame.
„Mám vzťah k výtvarnému umeniu a textil je len jeden z vyjadrovacích prostriedkov,“ vysvetľuje Lujza. „Maliari majú plátno, ja pracujem s látkami. Používam rôzne výtvarné techniky. Vždy sa snažím, aby dielo malo myšlienku, aby sa z neho šíril pozitívny odkaz. Táto výstava je konkrétne o včelách a o ich spolužití s ľuďmi, aby sme si uvedomili, že sú užitočné a veľmi potrebné.“
Tajomstvá v tráve
Na stene visia jemné hodvábne šatky, pôsobia ako rozkvitnuté lúky. „Je to séria nazvaná Tajomstvá v tráve. Môže to byť aj lúka, priestor na opeľovanie včiel, ale aj odkaz, že sa máme pozorne dívať okolo seba, čo sa v tráve alebo suchom lístí môže skrývať. Žijú tam napríklad aj včely samotárky, ktoré nemajú úle, ale tiež potrebujú nejakú skrýšu,“ ozrejmuje.
Zhotovila ich klasickou batikou, niektoré kontúry sú kreslené špeciálnou farbou. „Ak nechcem, aby sa farby miešali ďalej, časť miest navoskujem. Začínam od najsvetlejšej po najtmavšiu farbu. Potrebné miesta potriem roztopeným voskom, ktorý nakoniec vyžehlím cez pijak. Nikdy však dopredu neviem presne, ako to vyjde, je to trochu aj o náhode,“ vysvetľuje detaily zo svojej tvorby.
Módne doplnky
Vo vitrínach predstavuje svoje módne doplnky menšieho formátu s koreňmi v abstraktnom svete myšlienok a snov. Malé kabelky s autorskou potlačou, šije ich ručne a niečo na stroji. Sponu do vlasov s korálkami, náhrdelník z plste, hodvábu a medeného drôtu nazvaný Kvapky medu, ďalší náhrdelník doplnený o kožu.
V rohu stoja dve bábky v životnej veľkosti. „Je to inšpirácia zo života včelej kráľovnej, ktorá po svadobnom prelete už len kladie vajíčka,“ objasňuje.
„Do konca svojho života ich nakladie niekoľko desiatok tisíc. Je to metafora na život žien; jeden deň nevesta oslavovaná všetkými, a po svadbe už len povinnosti,“ podotýka.
„Dôležitá je myšlienka. Forma sa už potom väčšinou vykryštalizuje. Mne sa takéto obrazy aj snívajú. Takže áno, snažím sa vo svojej tvorbe pretvoriť aj svoje sny,“ hovorí s úsmevom.
