ZVOLEN. Takmer storočný obytný dom pod Zvolenským zámkom bude možno čoskoro zapísaný do zoznamu Národných kultúrnych pamiatok. Zápis iniciuje jeden z jeho obyvateľov Ľubomír Fekiač.
Keď sa do domu pred tromi rokmi prisťahoval, začal pátrať, kto stojí za výstavbou domu, ktorý na ulici vyniká netypickou architektúrou s ornamentmi. Zvonku aj v interiéri totiž postupne objavoval niektoré prvky, ktoré mu evokovali projekčné detaily asi najznámejšieho slovenského architekta prvej polovice 20. storočia Dušana Jurkoviča.
Osud spája Fekiača s Jurkovičom znova
S Jurkovičovou tvorbou sa prvý raz stretol v roku 1989 v Luhačoviciach, kde bol na svadobnej ceste. Zachovalo sa v nich dvanásť secesných budov, ktorými Jurkovič vtisol kúpeľnému mestu jedinečný ráz. Osud ho s Jurkovičom spojil znova.
Kvôli domu vo Zvolene začal pátrať v odbornej literatúre aj po archívoch, bezúspešne. Písal aj autorke monografie o Jurkovičovi Dane Bořutovej, ktorá ako znalkyňa jeho tvorby mu dala určitú nádej, keď mu napísala, že dom s veľkou pravdepodobnosťou projektoval Jurkovič.
Slovenský národný archív, ktorý vlastní Jurkovičovu pozostalosť, v nej našiel tri fotografie domu vo Zvolene, ale bez akéhokoľvek popisu. „Nevedeli, ani kde dom stojí,“ povedal Fekiač.
„S identifikáciou som im pomohol, no nemohli s určitosťou potvrdiť, či ide o Jurkovičove dielo, hovorili, že si mohol zvláštnu architektúru odfotiť z dôvodu, že ho zaujala. Že fotografie v jeho pozostalosti nedokazujú, že je dom jeho dielo,“ dodal.
Dušan Jurkovič - Prvý slovenský architekt Čítajte Požiadal o kópie fotografií, dnes už visia v dome vo Zvolene na stene spoločnej chodby. Medzitým nadšenec histórie, inak strojný inžinier, pátral ďalej. To, čo hľadal, mu definitívne potvrdili až v Národnom technickom múzeu v Prahe.
Ten vlastní podrobne nakreslený projekt domu, podpísaný je pod ním Dušan Jurkovič. „Sedemdesiat rokov po jeho smrti sa tak zistilo, že vo Zvolene stojí jeho dom,“ hovorí Fekiač.
Jurkovič a Zvolenský zámok
Jurkovičove domy vo Zvolene pôsobia ako jeden celok, sú to však štyri trojposchodové krídla, obohnané ulicami Moyzesova, Študentská, Matušku a Medveckého.
Zoradené sú symetricky do uzavretého dvora s dvomi vstupmi cez protiľahlé brány. Majú sedlové strechy s vikiermi a so štyrmi vežičkami, ktoré sa podobajú vežiam na Zvolenskom zámku. Na Jurkovičovom dome sa však dajú vidieť iba z nádvoria.
Aj motív trojuholníkového vzoru je prevzatý z výzdoby zámku a nie je to náhoda. „Jurkovič vypracoval so spolupracovníkom Janom Paclom dva návrhy na prestavbu zámku na župné sídlo v rokoch 1922 – 26. A nielen projektoval. Angažoval sa osobne, písal články do novín, so svojimi priateľmi aj zvolenskými činovníkmi tvrdo za to bojoval,“ ozrejmil Fekiač.
Nárožná budova sa dostala do zoznamu lesníckych unikátov Čítajte Zámok na župný úrad napokon neprestavali. Lešenie, ktoré už mesto medzitým postavilo na vlastné náklady, museli po čase strhnúť, aby neohrozovalo okoloidúcich.
"Pri rekonštrukcii zámku po 2. svetovej vojne sa napokon predsa len vychádzalo z Jurkovičových výkresov, napríklad aj pri výmaľbe zámku,“ dodal Fekiač.
Dušan Jurkovič zomrel 21. decembra pred 70 rokmi. Mal 79 rokov.
Pripomína, že Jurkovičov návrh nepočítal s rušnou križovatkou pred zámkom. Zámok bol prístupný pešo z námestia k hlavnému vchodu z prvého nádvoria. „Nie úzkou bránkou vstupnej veže ako dnes. Chcel otvoriť zámok ľuďom.“
Pre župných úradníkov
Dom so 48 priestorovo veľkorysými bytmi staval Jurkovič podľa Fekiačových zistení pre župných úradníkov. Každý byt má iný pôdorys. Prví nájomníci sa do nich nasťahovali v roku 1926.
„V dome bývali štátni úradníci, učitelia, profesori, lekári. Časť z nich prišla na výpomoc z Čiech a Moravy, väčšina z nich musela odísť v preddverí druhej svetovej vojny. Býval tu aj vtedajší župan Igor Dula,“ vyratúva Fekiač.
