ZVOLEN. Na Pustom hrade vo Zvolene zasadnú koncom mája najslávnejší uhorskí králi. Budú lemovať chodník medzi Dolným a Horným hradom.
Svojho času tam trávili veľa času, archeológ Ján Beljak hovorí, že podľa písomných prameňov ho v 13. storočí navštevovali častejšie ako ktorýkoľvek iný hrad na území dnešného Slovenska.
Štyri sochy kráľov a tiež sochu svätej Alžbety v nadživotnej veľkosti vytvárali týždeň v lokalite Červeného medokýša pod Pustým hradom piati rezbári z celého Slovenska. Veľké kusy dubového dreva sa v rukách umelcov postupne menili na postavy s tvárou a gestami.
Poslední Arpádovci
Rezbárske sympózium je iniciatíva občianskeho združenia Priaznivci Pustého hradu a Lesného podniku mesta Zvolen, tému orientovali na históriu Uhorska.
„Sochami chceme ešte viac zatraktívniť areál Pustého hradu,“ hovorí viceprimátor Zvolena Jaroslav Stehlík, ktorý je tiež členom rytierskeho združenia.
Ide o kráľov, ktorí majú spojitosť s históriou hradu. "Ondrej II. postavil vežu na Dolnom hrade. Jeho syn Belo IV. rozsiahle opevnenie celého areálu a Zvolenu udelil mestské výsady. Po Ladislavovi IV. Kumánskom objavili sobášnu mincu a po poslednom Belovi III. zostala na hrade najväčšia cisterna na vodu na Slovensku," objasňuje Stehlík.
Rezbár Ján Palko zo Štiavnika pracoval na soche Ondreja II. „Nebol to veľmi vydarený kráľ, organizoval niekoľko vojnových výjazdov do Haliče a väčšinou nebol úspešný,“ okomentoval rezbár z Kysúc, ktorého oddávna zaujíma história.
Najmladší z rezbárov, Milan Kuchťák z Mútnej stvárnil najvýznamnejšieho z panovníkov Bela IV., jeho socha je najdominantnejšia.
„Vraj dodnes platia niektoré z jeho zákonov,“ hovorí Kuchťák, ktorý sa rezbárstvu venuje už dvadsať rokov a rezbárstvo aj študoval. „Je to náročná práca, rezbár má na začiatku pred sebou len kus dreva a nevie, čo ho čaká,“ vysvetľuje.
Pri modelovaní sochy sa inšpiroval mincami, na ktorých sa Belo IV. znázorňoval ako kráľ sediaci na tróne. So základnými znakmi kráľa; jablkom, žezlom a korunou.
„Snažil som sa zachovať rozmer dreva. Klát je vysoký 2,5 metra, priemer mal 100 – 120 centimetrov. Keďže sedí, nemusel som z dreva toľko sekať,“ zasmial sa.
Stanislav Polek dostal najvyšší klát, vytvoril z neho Ondreja III. „S erbom, žezlom a urobil som mu pletenú košeľu,“ povedal. „Bojoval statočne, len skoro zomrel, mal 36 rokov,“ dodal.
Teplý prameň nepoznajú ani domáci
Jedinou dámou medzi štyrmi kráľmi je svätá Alžbeta Uhorská, dcéra Ondreja II. a sestra Bela IV. Jej je zasvätený aj rímskokatolícky kostol, ktorý stojí na zvolenskom námestí. Ona jediná zostane v lokalite Červeného medokýša, na mieste, kde umelci sochy tvorili.
„Pomáhala chorým a chudobným. Dávala im piť a jesť, preto má v ruke džbán, z ktorého bude tiecť voda. Akoby ňou teraz núkala pocestných,“ vysvetlil rezbár Ján Šeliga z Hruštína na Orave.
Vyrezávať drevo začal už ako malý chlapec, začínal s mušketierskymi mečmi, neskôr robil aj bábkové divadlo. Ak by mohol sochu sv. Alžbety predať, pod tisíc eur by nešiel, priznal. V džbáne, ktorý drží sv. Alžbeta, plánujú prevŕtať dieru, voda z neho bude stekať do dreveného koryta.
„Chceme sem potiahnuť vodu z Teplého prameňa, ktorý tu vyviera,“ ozrejmuje Stehlík. „Voda má celý rok konštantnú 18-stupňovú teplotu, preto v zime nezamŕza. Je to rarita, o ktorej nevedia ani mnohí Zvolenčania,“ dodáva.