DUDINCE. Aj keď prvá písomná zmienka o Dudinciach pochádza z roku 1284, ich súčasná podoba dostala základ až v 60. rokoch minulého storočia, keď sa spojili so susednými Merovcami.
Veľký rozvoj kúpeľníctva sa začal práve v tomto období, a to rozhodnutím vtedajšej vlády, ktorá dala podnet na vznik štátnych kúpeľov. Dudince mali v tom čase iba 280 obyvateľov.
Keď sa v roku 1960 spojili s obcou Merovce, ich počet sa zvýšil na 520.
Dnes sú najmladším, ale i najmenším kúpeľným mestom na Slovensku. Štatút kúpeľného mesta im bol udelený v roku 1983, dnes majú približne 1400 obyvateľov.
Kráľ Matej aj cisárova manželka
Dudince sú príkladom nepretržitého rozmachu kúpeľníctva prakticky od 60. rokov uplynulého storočia až dodnes.
„Najväčší rozvoj dosiahli kúpele v 80. a 90. rokoch 20. storočia, a to vďaka výstavbe kúpeľných domov a ústavov. S prvotnou funkciou fungujú dnes štyri – Diamant, Rubín, Smaragd a Minerál. Ďalšie štyri – Hviezda, Jantár, Prameň a Flora – sú skôr rekreačnými zariadeniami,“ ozrejmil primátor Dušan Strieborný.
Dudinský minerálny prameň sa spája s liečivými účinkami najmä pohybového ústrojenstva, pitné kúry blahodarne pôsobiace na tráviaci trakt poznali a využívali ľudia už v staroveku.
Dudince boli v minulosti údajne obľúbeným miestom výletov uhorského kráľa Mateja a navštevovala ich aj manželka cisára Františka Jozefa I. Alžbeta.
Dudinské minerálne vody po prvý raz písomne oficiálne spomína profesor Henrich Johan von Crantz v roku 1777 v diele o zdravotných prameňoch, kde ich uvádza ako teplé liečivé pramene Gyogy.
Okolo roku 1890 prišli skúmať dudinské pramene odborníci Viedenského zemepisného ústavu a po nich pracovníci Banského geologického ústavu. Na základe týchto výskumov vyšiel v roku 1894 dekrét, na základe ktorého sa dudinské minerálne vody úradne uznávajú za liečivé a terén okolo kopca Gestenec sa stáva chráneným pásmom.
Po úradnom uznaní sa stala dudinská voda vzácnejšou a začala sa používať aj na pitné kúry, napríklad pri žalúdočnej kyseline, poruchách tlaku, ale aj ako stolová voda. Predávala sa tiež v obchodoch.
Fľaše s vodou v osobitných debnách sa vozili na furmanských vozoch do Komárna a odtiaľ riečnymi loďami do morských prístavov, aby mohli byť dopravené až do Ameriky.
Prvý otvorený kúpeľ vo východnej pramennej sústave dal postaviť v roku 1900 vlastník prameňov Hugo Oberndorff. Kúpeľ slúžil jeho rodine a priateľom, zanikol v roku 1935.
Pôvodný Smradľavý, neskôr Malý kúpeľný
V západnej pramennej sústave bol už dávnejšie známy silne zapáchajúci prameň, zvaný Smradľavý, neskoršie premenovaný na Malý kúpeľný.
Tento prvý kúpeľ dal postaviť v roku 1907 nájomca prameňov Filip Gutmann a spol. Kúpeľ bol vykresaný do travertínu pri východnom úpätí kúpeľnej kopy.
Cez vojnu boli kúpele značne poškodené, po vojne však bolo celé zariadenie kúpeľov obnovené. Prvé väčšie účelové objekty boli postavené po roku 1948.
V rokoch 1953 – 1956 sa uskutočnil hydrogeologický prieskum, pri ktorom sa v západnej pramennej sústave vrtom získal výdatný zdroj prírodnej minerálnej liečivej vody.
O konečné všestranné zhodnotenie zloženia, kvality s naznačením perspektívy využitia dudinskej vody na podklade podrobného hydrogeologického prieskumu v rokoch 1953 – 58 sa pričinil odborný kolektív Ota Hynie z Karlovej univerzity v Prahe.
Dnes majú všetky kúpeľné zariadenia viac ako 900 lôžok. Ďalších 700 je v hoteloch, penziónoch a súkromí.
„Vlani mali dudinské zariadenia jeden z najlepších rokov v histórii, keď zaznamenali viac ako 300-tisíc prenocovaní. Liečebné domy pritom evidovali 50-tisíc klientov,“ dodal primátor.