ZVOLEN. Hradisko vo zvolenskej časti Môťová, ktoré je ukryté pod záhradkárskou osadou, sa dočkalo rekonštrukcie. Ale iba v 3D videu, ktoré ukazuje, ako asi vyzeralo.
Ideovú rekonštrukciu prináša portál hradiska.sk. Riaditeľ OZ Hradiská Peter Jenčík hovorí, že pri jeho vytvorení vychádzali z cenných poznatkov archeologičky Marty Mácelovej, ktorá ho skúmala na prelome 80. a 90. rokov minulého storočia.
Záhradkári hradisko zdevastovali
„Poskytla nám odborné informácie o zástavbe hradiska a jeho opevnení,“ ozrejmuje Jenčík.
V 30. rokoch lokalitu geodeticky zameral Štefan Janšák, Mácelová sa po ňom zamerala na valové opevnenie a časť nádvoria.
Názov veľkomoravského hradiska Priekopa odvodili od hlbokej priekopy, ktorá ho chránila.
Majestátne sa týčilo nad sútokom riek Slatiny a Neresnice.
„Zaraďujeme ho medzi lokálne správne centrá, teda medzi významnejšie hradiská Veľkej Moravy. V priebehu stredoveku stratilo význam a jeho funkciu prevzal Pustý hrad a neskôr Zvolenský zámok,“ dodáva Jenčík.
Ešte v 50. rokoch bolo hradisko podľa neho celkom zachované, no postupne ho začala poškodzovať rómska osada na jeho okraji.
„Po roku 1968 sa vtedajší mocní rozhodli dať plochu do užívania devätnástim záhradkárom
a celé hradisko rozparcelovali. Záhradkári nedodržiavaním zásad pamiatkovej starostlivosti hradisko totálne zdevastovali, čím nasledujúce generácie okradli o veľmi cenné informácie a nálezy, ktoré sa na hradisku nachádzali,“ komentuje.
Jeden zo záhradkárov v okrajovej časti hradiska, na ktorej s najväčšou pravdepodobnosťou stála honosná budova miestneho vladyku, nechal podľa Jenčíka vyviezť zeminu so zvyškami skál a materiálu z objektu až do hĺbky 100 - 120 centimetrov a na miesto navozil inú hlinu. „Celý objekt tým zlikvidoval. Takto si niektorí Slováci vážia našu históriu,“ podotýka Jenčík.
Voda z oboch strán
„V súčasnosti nie je hradisko nijako označené, informačná tabuľa, ktorá sa nachádza vo vstupnej bráne, slúži na mnoho vecí, len nie na informovanie o hradisku. Celá lokalita je oplotená, brána je zatvorená a na hradisko majú prístup iba záhradkári.“
Aj to je podľa Jenčíka dôvod. Prečo sa spolu so spoločnosťou Dwarf digital archeology rozhodli, že sa pokúsia zrekonštruovať pôvodnú podobu hradiska v období Veľkej Moravy. Možno niekoho, kto pozná súčasný stav lokality, prekvapí, že na vizualizácii ostroh obteká rieka z oboch strán, keďže dnes sa tiahne tadiaľ iba Neresnica - zo západnej strany ostrohu. Spôsobil to odklon koryta Slatiny v 20. storočí.
„Pôvodne sa Slatina obtáčala okolo východnej časti ostrohu, čo je zreteľné nielen na 2. vojenskom mapovaní, ale aj na ortofoto mape z 50. rokov. Východný svah hradiska bol prudký a vyúsťoval rovno do koryta Slatiny, preto táto strana hradiska nepotrebovala výrazné opevnenie,“ ozrejmuje Jenčík.
