KRUPINA. Pôvodný morový stĺp, ktorý stál v Krupine od roku 1752, zobrazujú dnes iba dobové fotografie. Na jeho mieste stojí kópia, ktorá nahradila originál pred necelými tridsiatimi rokmi.
Morové súsošie na hlavné námestie si objednali krupinskí mešťania u významného barokového sochára Dionýza Ignáca Stanetiho. Krupinský bol prvý z veľkých morových Stanetiho stĺpov, aké neskôr, už mohutnejšie a veľkolepejšie, postavil v neďalekých banských mestách.
„Kremnický sochár objednávku krupinských mešťanov splnil, na plastiky aj na samotnú pilierovú konštrukciu však použil krupinský tuf, kameň nízkej kvality,“ hovorí historik Múzea A. Sládkoviča v Krupine Miroslav Lukáč. Stĺp sa podľa neho začal rozpadávať do takej miery, že bezchybný tvar už strácali aj detaily na tvárach svätcov. Nepomohli ani tri rekonštrukcie; prvá po necelých sto rokoch, ďalšia po 160 a posledná po viac ako 200 rokoch.
Aby originál zachránili, rozobrali ho a uložili do depozitára múzea. Koncom osemdesiatych rokov na jeho miesto osadili kópiu z pieskovca od autorov Lebedinského a Kubovčíka. „Z trojrohého podstavca vyrastá trojuholníkový pilier s rokajovými ozdobami. Zakončený je hlavicou, na ktorej tróni Svätá Trojica; Otec, Syn a Duch Svätý. Podľa nej dostal stĺp pomenovanie. V Krupine sa už zaužíval názov Svätotrojičný stĺp,“ dodáva historik.
„Na čelnej strane je osadená Immaculata, Madona na zemeguli s hadom, a okrem nej aj sv. Urban a sv. Florián. Na opačnej, severnej strane je to sv. Róchus,“ ozrejmuje Lukáč.
„Svätci mali, ako hovorí text stĺpa, ochraňovať mesto pred ohňom, morom, krupobitím a od všetkého zlého,“ dodáva. Stĺp je smutnou spomienkou na epidémiu, ktorá si vzala za obeť tisíce životov. „Tých epidémií bolo v tom čase viac, ale najväčšia bola v roku 1710,“ podotýka Lukáč.
Okrem Krupiny postihla aj okolité mestá. Morový stĺp stojí v Krupine na Svätotrojičnom námestí. Centrálne krupinské námestie, ktoré malo v minulosti oficiálny názov Veľký rínok (Krupinčanmi nazývaný aj Veľký ring), dostalo pomenovanie po svätotrojičnom stĺpe v roku 1901. Barokový morový stĺp v Banskej Štiavnici staval Staneti v rokoch 1759 až 1764.
V júli 1765 mal Staneti pripravený výtvarný návrh na morový stĺp v Kremnici. Pre náročnosť rozsiahleho diela prizvala mestská rada Stanetimu spolupracovníka v osobe skúseného viedenského sochára Martina Vögerleho.
Niektorí dielo považovali za zbytočný luxus a stavba sa zastavila. Ani jeden z jeho autorov sa konečnej realizácie nedožil. Stavbu stĺpa dokončil Vögerleho tovariš Theodor Mayer v roku 1771, rok po Vögerleho a štyri roky po Stanetiho smrti.
