ZVOLEN. Ešte donedávna sa nevedelo, kde mohol stáť kostol sv. Mikuláša, ktorý sa spomínal v archívnych materiáloch ako najvýznamnejší románsky kostol v regióne. Prvá zmienka je o ňom z roku 1263 a v staršej literatúre sa stotožňoval so stavbou v Sliači-Hájnikoch.
Neskoršie historické bádanie potvrdilo, že sa nachádzal vo Zvolene, miesto však lokalizovať odborníci dlho nevedeli.
Ešte pred štrnástimi rokmi archeológovia skúmali, či sa nenachádzal v areáli Pustého hradu.
Ustúpil zámku
Dnes už s istotou hovoria, že stál na návrší nad riekou Slatina v blízkosti stredovekého mesta, kde v druhej polovici 14. storočia ustúpil výstavbe kastelového hradu (Zvolenského zámku).
„Archívne písomnosti hovorili o dvoch farských kostoloch vo Zvolene. Novší kostol sv. Alžbety v strede mesta sa zachoval dodnes. O niekoľko desaťročí starší kostol sv. Mikuláša už nemá kde inde byť. Už nie je žiadny iný kostol, ktorý by chýbal a mohli by sa mu prisúdiť pozostatky stavby, ktoré sa našli v priestore dnešného zámockého nádvoria,“ vysvetľuje istotu“ historik umenia Michal Šimkovic.
Základy románskej sakrálnej stavby objavili archeológovia pri výskume Zvolenského zámku v 60. rokoch 20. storočia, no vtedy ešte nevedeli, že ide o „stratený“ kostol sv. Mikuláša.
Rozsiahle pohrebisko
Pri výskume v 60. rokoch objavili okolo kostola pohrebisko „Muselo byť rozsiahle, keďže hroby sa nachádzajú vo veľkej vzdialenosti od kostola,“ hovorí archeológ Martin Miňo. Ďalšie dva našli pri vlaňajšom výskume v miestach vrátnice.
„Výskum vtedy, pri veľkej obnove zámku, viedla Štefánia Schönweitzová, ktorá okrem zaniknutej stredovekej architektúry zistila aj stopy pravekého osídlenia zámockého návršia,“ dopĺňa archeológ Ján Beljak.
Nádvorie Zvolenského zámku v 60. rokoch 20. storočia počas výskumu Štefánie Schönweitzovej. (zdroj: Pamiatkový ústav SR)„Zisťovací výskum sústredila v priestore prvého, hlavného hradného nádvoria. Pri výkopových prácach na druhom nádvorí sa vtedy zistil aj veľký počet ľudských kostí v sekundárnej polohe, čo môže nepriamo dokladať existenciu pôvodného cintorína, ktorý neskôr zničila ďalšia výstavba,“ ozrejmuje.
Nebol len kráľovskou kaplnkou
Zvyšky kamennej architektúry rozmernej budovy, ktorá pochádza z obdobia pred výstavbou zámku v 14. storočí, sú podľa Beljaka jedným z najvýznamnejších nálezov zo zámockého návršia. Že ide naozaj o pozostatky kostola sv. Mikuláša, naznačuje aj meno patróna dnešnej zámockej kaplnky na zámku.
„V minulosti mala kaplnka niekoľko patrónov, jedným z nich bol aj svätý Mikuláš, čo dokazuje, že po zbúraní kostola sa patrocínium zachovalo. Vysvätením prešlo na zámockú kaplnku,“ objasňuje Šimkovic.
Na základe zistenej architektúry a celkových súvislostí predpokladajú výstavbu zvolenského kostola už na začiatku 13. storočia. Nezodpovedaná zostáva otázka jeho pôvodnej funkcie. Neupresňujú ju ani výpovede v dostupných prameňoch.
Podľa odborníkov mohol byť súčasťou kráľovskej kúrie. Tento predpoklad podporujú zvyšky stavby s rozmermi takmer 10 krát 10 metrov, nájdené na severnej strane kostola, ktorú možno stotožniť s obytnou budovou kúrie.
„Kostol sv. Mikuláša však vo svojich počiatkoch nebol zrejme len kráľovskou kaplnkou. Jeho veľkosť, trojloďová dispozícia kostola a centrálna poloha spolu s indíciami o pohrebisku naznačuje, že pôvodne plnil aj funkciu centra cirkevnej správy Zvolena a okolia,“ mieni Šimkovic.
Analógia s dobronivskou bazilikou
Predstavu o tom, ako mohol kostol vyzerať, dáva zachovaná bazilika v neďalekej Dobrej Nive, rozmerovo sú podľa Šimkovica takmer totožné.
V dlažbe na zámockom nádvorí je dnes prezentovaný pôdorys severnej lode kostola dlhej 23 metrov, ukončenej polkruhovou apsidou (z gréckeho apsis – oblúk), čo je polkruhovitý, polovičnou kupolou zaklenutý priestor alebo výklenok. Spolu s východnou stenou obytnej kúrie.
Návršie, na ktorom stojí Zvolenský zámok a predtým kostol sv. Mikuláša, bol ostrovom rieky Slatina. „Tiekla z jednej, južnej strany a z druhej strany ostrovčeka bolo mŕtve rameno,“ ozrejmuje Miňo.
Rekonštrukcia sakrálnej stavby na nádvorí Zvolenského zámku. (zdroj: Michal Šimkovic)
