ZVOLEN. Hoci je Zvolenský zámok starý zhruba šesť storočí, jeho symbolom sa stal novotvar, ktorý vznikol len začiatkom minulého storočia. Reč je o zakončení hradných múrov v podobe takzvaných lastovičích chvostov.
„Nie je to originálny detail, nie je ani podstatný, ale vo Zvolene je obľúbený. Lastovičie chvosty sa stali typickým motívom pre Zvolen, objavuje sa aj na viacerých firemných či klubových logách,“ hovorí historik umenia Michal Šimkovic.
Pred lastovičími chvostmi bola klasická atika, nízky múrik, ktorý zvonka zakrýva strechy. „Keď sa okolo roku 1900 podujali opraviť pomerne zlý stav zámku, pôvodnú atiku, už bola veľmi narušená, rozobrali a nanovo múry ukončili týmto prvkom, ktorý je typický pre Taliansko,“ objasňuje.
Zámok však prešiel v minulosti viacerými zásadnými prestavbami, ktoré jeho prvotnú podobu zmenili.
Postavený na mieru
Výstavbu mestského hradu, teda Zvolenského zámku, dávajú historici do súvisu s úpadkom významu starého Zvolenského (Pustého) hradu, ktorý prestal vyhovovať nárokom panovníckeho dvora. Novú luxusnú rezidenciu na nízkom návrší nad riekou Slatina v blízkosti stredovekého mesta dal postaviť uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký z Anjou v druhej polovici 14. storočia, niekedy v období rokov 1370 – 1382.
Svoje sídlo si dal postaviť takpovediac na mieru. Poloha novej kráľovskej rezidencie a jej architektonické stvárnenie vystihovali aktuálne potreby panovníckeho dvora.
„Pravidelná stavba so štyrmi jednoposchodovými krídlami zoskupenými okolo ústredného nádvoria mala v prvom rade obytnú a reprezentatívnu funkciu. Jeho súčasťou boli dve nárožné veže a honosná hradná kaplnka,“ hovorí Šimkovic.
Inšpiráciu našli v Čechách
Suterény a prízemie hradného paláca slúžili prevažne hospodárskym a skladovacím účelom. Bývalo tam aj služobníctvo, kým kráľ a jeho sprievod sa sústreďovali na prvom poschodí, kde boli aj reprezentačné priestory – osvetlené radom veľkých pravouhlých okien.
Skutočnosť, že všetky gotické okná majú pravidelné geometrické tvary, naznačuje možnú inšpiráciu v Čechách, najmä od stavieb cisára Karla IV. Rovnako tvarované okná má napríklad skorší hrad Karlštejn.
Šimkovic pripomína aj veľkú podobnosť zámkov vo Zvolene a Vígľaši; celkovým architektonickým riešením, použitým druhom okien, klenieb aj podobou kaplnky.

Renesančná prestavba
Zámok si zachoval podobu mestského paláca takmer do konca 15. storočia. Na sklonku stredoveku prešiel prvou väčšou prestavbou, z ktorej pochádza dnešné opevnenie a veža so vstupnou bránou. Menšie úpravy sa dotkli aj vnútorných priestorov, doplnili napríklad portály, podstatou prestavby však bolo opevnenie, ktoré bolo odrazom doby, keď zámok prestáva byť iba rezidenciou.
Významná prestavba prišla v čase, keď stredoslovenskú banskú oblasť začali ohrozovať Turci a Zvolen sa stal jedným zo strategických miest na prístupe k banským mestám. Situácia si vyžiadala adaptáciu pôvodného „kráľovského domu“ na protitureckú pevnosť.
„Pri radikálnej renesančnej prestavbe pod vedením talianskych majstrov zbúrali obe stredoveké veže. Kráľovské sídlo nadstavali o dve ďalšie (obranné) podlažia s početnými strieľňami pre zbrane, nárožnými vežičkami a strechou ukrytou za atikou. S adaptáciou hradného paláca zdokonalili aj vonkajšie opevnenie s vybudovaním postov pre palné zbrane,“ hovorí Šimkovic.
Renesančná prestavba s rohovými vežičkami je takmer dokonalá paralela so Starým zámkom v Banskej Štiavnici. Keďže boli postavené takmer naraz, nedá sa povedať, že jeden sa inšpiroval od druhého, je to skôr o staviteľoch, ktorí tu v tej dobe pôsobili.
Aj kazetový strop
Po zániku pevnostnej funkcie hradu začali v 18. storočí s barokovými úpravami interiérov, pri ktorých okrem iného vznikol drevený kazetový strop v dnešnej Kráľovskej sieni zdobený 78 portrétmi uhorských panovníkov.
„Počas 19. storočia hrad prevažne pustol. Na jeho sklonku, respektíve začiatkom 20. storočia, prestavali atikové múry, ktoré nahradili lastovičie chvosty,“ podotýka historik umenia.
V roku 1956 sa začala 13 rokov trvajúca rekonštrukcia hradu pre potreby Slovenskej národnej galérie. Obnova vrátila hradu goticko-renesančný výraz s reštaurovanými výzdobami fasád.
