Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Dobronivský hrad majiteľov menil. Poslední boli Eszterháziovci

V listinách sa hrad prvýkrát spomína v roku 1306, keď ho vojsko nastupujúceho uhorského kráľa Karola Róberta dobylo spolu s ďalšími pevnosťami.

Nad terénom sa zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží.(Zdroj: Ján Beljak)

PODZÁMČOK. Hradná zrúcanina, ktorá sa týči nad obcou Podzámčok, nepatrí k masovo vyhľadávaným turistickým atrakciám, no aj vďaka svojej výhodnej polohe v blízkosti štátnej cesty medzinárodného významu nie je úplne zabudnutou pamiatkou.

Strmý kopec si k nej niekto vyšliape každý deň. Vyjsť sa dá až na hradné jadro po pomerne novom oceľovom schodisku, ktorý dala zhotoviť obec.

Starosta Podzámčoku Martin Babiak hovorí o desiatkach turistov denne. „Takých 40 každý deň,“ odhaduje. Nie sú to len ľudia z blízkeho okolia, zastavujú sa aj zahraniční turisti, podľa Babjaka najmä Rusi.

Z oficiálneho názvu Hrad Dobrá Niva (uvádza sa aj hrad Dobroniva) je jasné, že je pomenovaný podľa neďalekej obce Dobrá Niva, ktorá tu bola skôr ako Podzámčok. Ten sa vyvinul z majera pod hradom.

Kedy Dobrá Niva vznikla, sa presne nevie. Isté však je, že mestské slobody a práva mala spolu so susednou Babinou už pred rokom 1254, keď ich kráľ Belo IV. už iba potvrdil.

Hrad vznikol asi v druhej polovici 13. storočia. Ako strážny objekt pri starej obchodnej ceste južne od Zvolena. Zrúcanina hradu je majetkom obce Podzámčok od roku 1994. V roku 1963 hrad vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Panstvo verzus osadníci

V listinách sa hrad prvýkrát spomína v roku 1306, keď vojsko nastupujúceho uhorského kráľa Karola Róberta dobylo Dobronivský hrad spolu s ďalšími pevnosťami od zvolenského župana Demetera. Zhruba o 30 rokov sa dobronivský hrad objavuje pod názvom Dobraniua.

Kráľovské listiny vydané „in Dobronya“ Ľudovítom I. a neskôr kráľom Žigmundom v 14. a 15. storočí dokazujú, že na hrade sa zdržiavali aj králi.

„Mocenské zápasy po smrti Žigmunda v polovici 15. storočia v regióne vyvrcholili do porušovania práv mestečka úradníkmi na Dobronivskom hrade. Nariadenie uhorského kráľa Ladislava Pohrobka z roku 1454 zakazuje dobronivským kastelánom zasahovať do záležitostí Dobrej Nivy, Babinej a Sásy,“ objasňuje vtedajšie udalosti Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre.

Dobrá Niva si totiž spolu s Babinou, Sásou a Pliešovcami dlho museli brániť svoje práva, o ktoré sa ich snažilo obrať panstvo dobronivského hradu.

„Žil“ štyri storočia

Počas kráľa Mateja Korvína v 15. storočí zmenil hrad viacerých majiteľov. Najprv ho vlastnil rakúsky šľachtic a vojenský veliteľ Ondrej Baumkircher, ktorému dal hrad do zálohy ešte Ladislav Pohrobok. Následne kráľ Matej udelil Dobronivské panstvo svojmu pokladníkovi Benediktovi z Turca.

Neskôr viaceré hradné panstvá, medzi nimi aj dobronivské, venoval kráľ svojej manželke Beatrix Aragónskej. Tá ho spolu s panstvom za 7000 zlatých dala do zálohy chorvátskemu šľachticovi Bernardovi Frangepanovi. Ten ho daroval pri sobáši svojej dcére Ižote. Jej manžel vymenil celé panstvo za iné majetky s kráľovským úradníkom a dvoranom Štefanom Werbőczym.

Ako posledný majiteľ sa uvádza rodina Esterháziovcov, ktorá sa k hradu dostala začiatkom 17. storočia; po zaplatení sumy 133-tisíc dostal zvolenské a dobronivské panstvo barón Pavol Esterházi, zakladateľ zvolenskej línie rodu s predikátom z Galanty. Po ňom hrad postupne vlastnili ďalší Esterháziovci.

Živelné pohromy

Začiatkom 18. storočia je hrad už opustený, v análoch sa hovorí aj o popraskaných múroch. Na stave hradu sa zrejme podpísali aj živelné pohromy, ktoré túto oblasť postihli: zemetrasenie 16. septembra 1614, silná víchrica 21. decembra 1740 a ďalšie zemetrasenie 28. júna 1763.

Hoci sa o tom písomné pamiatky nenašli, tieto pohromy nepochybne postihli aj hrad. Na mape 1. vojenského mapovania územia Uhorska z rokov 1782 – 1784 sa totiž píše: „ruiny starého dobronivského hradu“.

„Skutočnosť, že hrad už v 18. storočí nebol funkčný, dokazujú aj nálezy objavené vo východnej časti predhradia,“ hovorí Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Dvojposchodový palác

Z čias Alexandra Esterháziho, jedného z posledných majiteľov hradu, sa zachoval pomerne detailný popis pamiatky. Hovorí, že sa skladal z väčšej a menšej brány, dvojposchodovej budovy paláca a bašty.

„Hradný areál mal dvojdielnu dispozíciu približne oválneho pôdorysu s rozmermi okolo 80 × 90 metrov. Na vrchole návršia bolo malé hradné jadro, jeho vonkajšie rozmery dosahovali približne 25 × 20 metrov,“ ozrejmuje Beljak.

Nad terénom sa zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží. Ruinu obklopujú statné borovice, ktoré umocňujú zážitok z návštevy tohto miesta, ktoré obec udržiava v čistote.

Hradné jadro obklopovalo predhradie. Jeho opevnenie bolo hlavne drevozemné, pozostávajúce z drevenej palisády, zemného valu a priekopy. Ojedinelý fragment múru na južnej strane je možno zvyškom vstupnej brány.

V teréne sa rysuje aj trasa prístupovej cesty s jej vyústením k predpokladanej hradnej bráne.

Šesť či osem uhlov?

Dlho sa nevedelo, či mal hradný palác šesťuholníkovú alebo až osemuholníkovú dispozíciu. Definitívnu odpoveď dal archeologický výskum pred tromi rokmi, ktorý určil jednoznačne šesťhranný pôdorys, pričom zachytil aj staršiu stavebnú fázu siahajúcu až do 14. storočia.

Výskum robilo zvolenské pracovisko Archeologického ústav SAV v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

„Robili sme letecký prieskum, na preskúmanie zvyškov v zemi sme použili georadar a pustili sme sa aj do terénnych archeologických výkopov na hradnom jadre a predhradí. Vo východnej časti predhradia sme preskúmali palisádové opevnenie areálu. Jeho vybudovanie si vyžiadalo cielené terénne úpravy pozostávajúce z vysekania a následného zarovnania skalného brala,“ podotýka Pažinová, vedúca archeologického výskumu na nádvorí hradu v rokoch 2013 a 2014.

Výskum ukázal, že v hradnom jadre sú pod zemou zachované ešte asi dve podlažia hradného paláca.

Spresnil aj údaje o chronológii osídlenia celého hradného kopca. Najstaršie keramické nálezy objavené v predhradí pochádzajú z praveku (mladšia a neskorá doba bronzová). Významné sú keramické nálezy z vrcholného (13. – 14. storočie) a neskorého (15. storočie) stredoveku. Najpočetnejšie je v areáli hradu zastúpený horizont 16. – 17. storočia.

Výskum na hrade sa momentálne považuje za ukončený, archeologické sondy zasypali, Pažinová však nevylučuje, že sa naň v budúcnosti nevrátia.
 

Ďalšie články z témy Tipy na výlet

Pozrite si tiež články z hlavnej témy Tipy na výlet  na myzilina.sme.sk
Článok je zaradený aj do ďalších tém Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Tipy na výlet, Turistika

  1. Zákaz kúpania hygiena vydala pre kúpalisko v Detve 278
  2. Mladá žena nabúrala do stromu. Nafúkala viac ako dve promile 217
  3. V Hriňovej ukázali, ako kedysi vyzeralo tradičné gazdovanie Foto 186
  4. Memoriál Pavla Záboníka vyhral domáci HKM Zvolen, Detva skončila druhá 141
  5. Požiar rodinného domu si vyžiadal dve obete 132
  6. V obci pribudlo osem bezpečnostných kamier 117
  7. Z bývalého motorestu ukradli plastové okná 110
  8. Muziky pod Poľanou sú venované chýrnym Hrončekovcom 93
  9. Chcú odvolať starostu. Tvrdia, že urobil málo 75
  10. V časti Balkán vytiahli z rieky utopeného muža 57

Najčítanejšie správy

Zvolen

Zákaz kúpania hygiena vydala pre kúpalisko v Detve

Napriek tomu je kúpalisko otvorené.

Mladá žena nabúrala do stromu. Nafúkala viac ako dve promile

Pijú a následne šoférujú nielen muži. Z času na čas si dobre „uhnú“ aj ženy.

V Hriňovej ukázali, ako kedysi vyzeralo tradičné gazdovanie

Časť Slanec v sobotu zaplnili tisíce návštevníkov.

Memoriál Pavla Záboníka vyhral domáci HKM Zvolen, Detva skončila druhá

HKM Zvolen usporiadal už 19.ročník Memoriálu Pavla Zábojníka. V deviatich stretnutiach od štvrtka do soboty sa rozhodlo o konečnom poradí.

Požiar rodinného domu si vyžiadal dve obete

Hasiči a policajní technici skončili s obhliadkou miestnosti až po desiatej hodine.

Blízke regióny

Kotlebovu jazdu vyprevadili z Bystrice transparentmi ( +FOTO a VIDEO)

Súčasne vyzvali občanov Slovenska, aby neignorovali vzniknutú situáciu a pri najbližšej príležitosti ukázali neonacistickej strane Mariána Kotlebu, že nie je hlasom slušných ľudí, ktorých predkovia položili životy v boji za demokraciu.

Mestskí poslanci schválili budúcu kúpu bytového domu Predné Halny 10

Jedna z najviac neslávne známych stavieb v Brezne by sa už čoskoro mohla stať minulosťou. Významný krok k tomu minulý týždeň urobilo svojím rozhodnutím breznianske mestské zastupiteľstvo.

V meste chcú postaviť novú autobusovú stanicu

Samospráva plánuje po presťahovaní stanice zrekonštruovať námestie.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Zberatelia vystavili na námestí desiatky veteránov

Počas výstavy si ľudia mohli prehliadnuť exteriér i interiér vozidiel a dozvedieť sa od ich majiteľov rôzne technické detaily.

Všetky správy

Najdlhšia bytovka na svete je vo Viedni a má meno po Marxovi. Je radosť v nej žiť

Nie je špinavá ani nebezpečná, hoci sú v nej sociálne byty. Nezamestnaní v nej bývajú vedľa profesorov.

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Bratislava porastie do výšky, budovy zmenia panorámu

V Bratislave rýchlym tempom pribúdajú výškové budovy. Najvyššia z nich, Eurovea 2 by mala vyrásť do roku 2020.

Investície sú neúmerné výkonom. Slovan kupuje hráčov, ktorým niečo chýba

Slovan nastúpil s najlepšou zostavou v tejto sezóne. Preukázali sme mu až príliš veľa rešpektu a nervozity, priznal tréner Trnavy.

Mladý Slovák vytvoril nový dizajn pre TANAP, majú oň záujem

Baví ma, keď sa môžem podieľať na niečom, čo spropaguje Slovensko, hovorí dizajnér Milan Pleva.

Kam vyraziť