Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Dobronivský hrad majiteľov menil. Poslední boli Eszterháziovci

V listinách sa hrad prvýkrát spomína v roku 1306, keď ho vojsko nastupujúceho uhorského kráľa Karola Róberta dobylo spolu s ďalšími pevnosťami.

Nad terénom sa zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží.Nad terénom sa zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží. (Zdroj: Ján Beljak)

PODZÁMČOK. Hradná zrúcanina, ktorá sa týči nad obcou Podzámčok, nepatrí k masovo vyhľadávaným turistickým atrakciám, no aj vďaka svojej výhodnej polohe v blízkosti štátnej cesty medzinárodného významu nie je úplne zabudnutou pamiatkou.

Strmý kopec si k nej niekto vyšliape každý deň. Vyjsť sa dá až na hradné jadro po pomerne novom oceľovom schodisku, ktorý dala zhotoviť obec.

Starosta Podzámčoku Martin Babiak hovorí o desiatkach turistov denne. „Takých 40 každý deň,“ odhaduje. Nie sú to len ľudia z blízkeho okolia, zastavujú sa aj zahraniční turisti, podľa Babjaka najmä Rusi.

Skryť Vypnúť reklamu

Z oficiálneho názvu Hrad Dobrá Niva (uvádza sa aj hrad Dobroniva) je jasné, že je pomenovaný podľa neďalekej obce Dobrá Niva, ktorá tu bola skôr ako Podzámčok. Ten sa vyvinul z majera pod hradom.

Kedy Dobrá Niva vznikla, sa presne nevie. Isté však je, že mestské slobody a práva mala spolu so susednou Babinou už pred rokom 1254, keď ich kráľ Belo IV. už iba potvrdil.

Hrad vznikol asi v druhej polovici 13. storočia. Ako strážny objekt pri starej obchodnej ceste južne od Zvolena. Zrúcanina hradu je majetkom obce Podzámčok od roku 1994. V roku 1963 hrad vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.

Panstvo verzus osadníci

V listinách sa hrad prvýkrát spomína v roku 1306, keď vojsko nastupujúceho uhorského kráľa Karola Róberta dobylo Dobronivský hrad spolu s ďalšími pevnosťami od zvolenského župana Demetera. Zhruba o 30 rokov sa dobronivský hrad objavuje pod názvom Dobraniua.

Skryť Vypnúť reklamu

Kráľovské listiny vydané „in Dobronya“ Ľudovítom I. a neskôr kráľom Žigmundom v 14. a 15. storočí dokazujú, že na hrade sa zdržiavali aj králi.

„Mocenské zápasy po smrti Žigmunda v polovici 15. storočia v regióne vyvrcholili do porušovania práv mestečka úradníkmi na Dobronivskom hrade. Nariadenie uhorského kráľa Ladislava Pohrobka z roku 1454 zakazuje dobronivským kastelánom zasahovať do záležitostí Dobrej Nivy, Babinej a Sásy,“ objasňuje vtedajšie udalosti Ján Beljak z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre.

Dobrá Niva si totiž spolu s Babinou, Sásou a Pliešovcami dlho museli brániť svoje práva, o ktoré sa ich snažilo obrať panstvo dobronivského hradu.

„Žil“ štyri storočia

Počas kráľa Mateja Korvína v 15. storočí zmenil hrad viacerých majiteľov. Najprv ho vlastnil rakúsky šľachtic a vojenský veliteľ Ondrej Baumkircher, ktorému dal hrad do zálohy ešte Ladislav Pohrobok. Následne kráľ Matej udelil Dobronivské panstvo svojmu pokladníkovi Benediktovi z Turca.

Skryť Vypnúť reklamu

Neskôr viaceré hradné panstvá, medzi nimi aj dobronivské, venoval kráľ svojej manželke Beatrix Aragónskej. Tá ho spolu s panstvom za 7000 zlatých dala do zálohy chorvátskemu šľachticovi Bernardovi Frangepanovi. Ten ho daroval pri sobáši svojej dcére Ižote. Jej manžel vymenil celé panstvo za iné majetky s kráľovským úradníkom a dvoranom Štefanom Werbőczym.

Ako posledný majiteľ sa uvádza rodina Esterháziovcov, ktorá sa k hradu dostala začiatkom 17. storočia; po zaplatení sumy 133-tisíc dostal zvolenské a dobronivské panstvo barón Pavol Esterházi, zakladateľ zvolenskej línie rodu s predikátom z Galanty. Po ňom hrad postupne vlastnili ďalší Esterháziovci.

Živelné pohromy

Začiatkom 18. storočia je hrad už opustený, v análoch sa hovorí aj o popraskaných múroch. Na stave hradu sa zrejme podpísali aj živelné pohromy, ktoré túto oblasť postihli: zemetrasenie 16. septembra 1614, silná víchrica 21. decembra 1740 a ďalšie zemetrasenie 28. júna 1763.

Hoci sa o tom písomné pamiatky nenašli, tieto pohromy nepochybne postihli aj hrad. Na mape 1. vojenského mapovania územia Uhorska z rokov 1782 – 1784 sa totiž píše: „ruiny starého dobronivského hradu“.

„Skutočnosť, že hrad už v 18. storočí nebol funkčný, dokazujú aj nálezy objavené vo východnej časti predhradia,“ hovorí Noémi Beljak Pažinová z Katedry archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Dvojposchodový palác

Z čias Alexandra Esterháziho, jedného z posledných majiteľov hradu, sa zachoval pomerne detailný popis pamiatky. Hovorí, že sa skladal z väčšej a menšej brány, dvojposchodovej budovy paláca a bašty.

„Hradný areál mal dvojdielnu dispozíciu približne oválneho pôdorysu s rozmermi okolo 80 × 90 metrov. Na vrchole návršia bolo malé hradné jadro, jeho vonkajšie rozmery dosahovali približne 25 × 20 metrov,“ ozrejmuje Beljak.

Nad terénom sa zachovala len časť vonkajšej obvodovej steny paláca s pozostatkami arkiera a okenných otvorov troch podlaží. Ruinu obklopujú statné borovice, ktoré umocňujú zážitok z návštevy tohto miesta, ktoré obec udržiava v čistote.

Hradné jadro obklopovalo predhradie. Jeho opevnenie bolo hlavne drevozemné, pozostávajúce z drevenej palisády, zemného valu a priekopy. Ojedinelý fragment múru na južnej strane je možno zvyškom vstupnej brány.

V teréne sa rysuje aj trasa prístupovej cesty s jej vyústením k predpokladanej hradnej bráne.

Šesť či osem uhlov?

Dlho sa nevedelo, či mal hradný palác šesťuholníkovú alebo až osemuholníkovú dispozíciu. Definitívnu odpoveď dal archeologický výskum pred tromi rokmi, ktorý určil jednoznačne šesťhranný pôdorys, pričom zachytil aj staršiu stavebnú fázu siahajúcu až do 14. storočia.

Výskum robilo zvolenské pracovisko Archeologického ústav SAV v spolupráci s Katedrou archeológie Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

„Robili sme letecký prieskum, na preskúmanie zvyškov v zemi sme použili georadar a pustili sme sa aj do terénnych archeologických výkopov na hradnom jadre a predhradí. Vo východnej časti predhradia sme preskúmali palisádové opevnenie areálu. Jeho vybudovanie si vyžiadalo cielené terénne úpravy pozostávajúce z vysekania a následného zarovnania skalného brala,“ podotýka Pažinová, vedúca archeologického výskumu na nádvorí hradu v rokoch 2013 a 2014.

Výskum ukázal, že v hradnom jadre sú pod zemou zachované ešte asi dve podlažia hradného paláca.

Spresnil aj údaje o chronológii osídlenia celého hradného kopca. Najstaršie keramické nálezy objavené v predhradí pochádzajú z praveku (mladšia a neskorá doba bronzová). Významné sú keramické nálezy z vrcholného (13. – 14. storočie) a neskorého (15. storočie) stredoveku. Najpočetnejšie je v areáli hradu zastúpený horizont 16. – 17. storočia.

Výskum na hrade sa momentálne považuje za ukončený, archeologické sondy zasypali, Pažinová však nevylučuje, že sa naň v budúcnosti nevrátia.
 

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  5. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  6. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  7. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  8. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  1. Viete, ako správne umyť ovocie? Čistá voda stačiť nemusí
  2. Závod zamestnáva 500 ľudí. Tatravagónka v Trebišove má 50 rokov
  3. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  4. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  5. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  6. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  7. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  8. Budovanie zelenej značky
  9. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  10. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 21 032
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 20 550
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 18 013
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 654
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 289
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 7 996
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 531
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 395
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 268
  10. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020 6 778
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Téma: Turistika

Prečítajte si aj ďalšie články k téme

Hlavné správy z SME | MY Zvolen - aktuálne správy

Detva uspela vo Zvolene po nájazdoch

Podpoľanci vyhrali v tejto sezóne nad Zvolenom už tretíkrát.

12 h
Odberné miesto na covid.

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

15 h
Ilustračné foto.

Pred dvoma týždňami evidovali približne o 20 pozitívnych zamestnancov viac.

17 h
Nezvestný Alex.

Alex ušiel, nikto nevie kam.

19 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Po páchateľoch polícia intenzívne pátra.

18 h

Zvolen patrí medzi lepšie okresy.

15 h

Naše obce a mestá sa testovania zhostili na jednotku, hoci na prípravu mali len pár dní.

26. jan

Výhrady zástupcov dolných Kysúc boli oprávnené.

15 h

Už ste čítali?